Krátkymi krokmi kradnem krotkú
krásu, krehkú kamarátku.
Hladím hlavu hodne dlho,
hodlám neholdovať dlhom.
Stratená v strachu stŕpnuto stená,
nakoniec klesne na kolená,
aby ju bolesť bláznivo bila;
v žiarlivom žiali doteraz žila.
Dúfajúc dievča svoj boj vzdalo,
márnivo chcelo iba málo
a nedostalo vôbec nič.
Ty vlastné túžby neponič!