Opäť

Prechádzam sa po nábreží.

Čo to vidím - že by sneží?

Veď je leto, slnka čas!

Nie - to je len v mojom srdci mráz.

Zas to isté... Zas ten strach...

Na oči mi sadá prach.

Či tejto lásky zriecť sa?

Či zabudnúť a premôcť sa?

Otázku pokladám na nebo.

Príde snáď odpoveď od Neho?

Alebo sa boží odkazovač pokazí

a neprijme žiadne odkazy?

Nebude ma počúvať,

keď budem ako mramor stáť

a čakať márnu odpoveď.

Pripraviť sa na spoveď?

Je toto už koniec môj?

Nie! Srdce vraví: ešte stoj!

Ešte počkaj chvíľočku,

možno pookraješ trošičku.

Láska končí... Ešte trošku!

(Márne zavolanie.)

Raz si nájdeš zo snov družku,

ktorá neunaví tvoje spanie,

dodá spánku novú silu.

A či nájdeš takú vílu?

To ukáže ten,

čo najväčšiumoc má z nás -

nepriateľ i priateľ Čas.