Veteráni

Mohla to byť jedna pani na lavičke. Bolo slnečná jarné poludnie, kto by čakal vnútri, keď môže vonku? Prisadla si ku mne, a po chvíli sme sa dali do reči. Jej dcére sa stalo, čo si občas myslíme, že sa deje len v telenovelách: dva mesiace pred svadbou s rozposlanými pozvánkami s tým pravým princom, akého by sme si azda každá priala, začal princ váhať, či aj ona je tá pravá. Svadba sa zrušila, rozišli sa a po roku a pol princ zistil, že áno - i ona je tou pravou princeznou. Sú spolu, o svadbe však už teraz dievča hovorí veľmi opatrne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Pani dodala: „Teraz už to nebude to, čo by to mohlo byť, keby nezaváhal." Hovorím: „Podľa mňa to prekonajú. Poznám aj taký pár, kde on zistil, že sa zamiloval do druhej 2 mesiace po svadbe, keď už aj stihli počať dieťa."

„No, áno, ale škrabanec tam zostane."

„Život je o škrabancoch."

„Ale bez nich by bol krajší."

Určite áno, snáď všetci sme si už niekedy priali, aby „toto" nebola pravda, aby ten škrabanec, tú ranu bolo možné vziať späť. Ale to už by zrejme nebol ten život, ktorému sa hovorí „boj".

Keď som bola stredoškoláčka letela počítačová hra (alebo letela aspoň na mojom počítači) nazvaná, myslím, Civilizácia. Hráč si v nej zakladal mestá, staral sa o ne, robil objavy, budoval cesty, ťažil, pestoval a ako inak, dobýjal mestá iných civilizácii, a na to samozrejme potreboval vojsko. Keď nejaká vojenská jednotka prešla prvým bojom a utŕženým zraneniam nepodľahla, okrem toho, že sa zregenerovala, stal sa z nej veterán a jej bojová sila sa zdvojnásobila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myslím, že každá rana, ktorú od života utŕžime z nás buduje stále zdatnejších veteránov. Verím, že tak ako tá bojová jednotka je stvorená na boj, a bez neho by strácala svoje opodstatnenie, i človek je poslaný do života, aby prechádzal ranami a každou sa niečo naučil, niečo, čo z neho urobí lepšieho, silnejšieho, „človekovejšieho" človeka. Nikomu žiadnu neprajem, ale verím, že každá rana má zmysel, i keď niekedy jednotka z boja nevyjde víťazne a niekedy je práve tá regenerácia najväčší problém.

Predstavujem si to nejak tak, ako to spieval i Kryl: „...děkuji za bolest, jenž učí mne se tázat...". Každá bolesť prinesie otázku a regenerácia je práve odpoveď na tú otázku. Ako spoznáme, že je odpoveď správna? Tak, že bolesť prestane bolieť a namiesto nej príde vďačnosť, že nám tá bolesť pomohla zase o niečo lepšie spoznať jej opak - lásku, lásku ako absolútne prijatie, lásku ako dokonalú jednotu.

SkryťVypnúť reklamu

A tak práve k tej regenerácii všetkým, i sebe, i dcére tej pani z lavičky prajem veľa, veľa síl, odvahy, trpezlivosti, odhodlanosti a viery, že správna odpoveď príde, ak ju bude hľadať. Ak sa to podarí, jej vzťah bude potom o skúsenosť, o poznanie pevnejší.

My budeme pevnejší.

Ivana Kučerová

Ivana Kučerová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žena, matka, manželka, hĺbavý človek zaujímajúci sa o skryté súvislosti života, sveta. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
INESS

INESS

108 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu