Brainstorming je kľuč k otvoreniu brány k (nie len) mojim postrehom. Ak ho zahodíte - ste k ním kritickí príliš skoro - neprešli ste jeho prvou fázou, a preto osamotená druhá zostáva len štandardnou krokovou metódou. Pri všetkej úcte k nej, bránu neotvorí.
Preto „Brainstorming".
Nie je to tak, i keď som sa tak možno niekedy vyjadrila, že by som si myslela, že píšem len pre nejakú tajomnú „elitu". Nie. Píšem pre kohokoľvek, kto má chuť, a vrelo vás nabádam (aj za cenu toho, že idem s „kožou na trh") k tej chuti chytiť ten kľúč do ruky - zabudnúť v úvahách na všeobecne zaužívané riešenie a hľadať iné, netradičné, odvážnejšie. Len to skúsiť, ako živú hru, nechať tú búrku prejsť i svojou vlastnou hlavou. Alebo inak: obuť si tie sedemmíľové čižmy na svoje vlastné nohy a byť trpezlivý v ich nosení, kým sa im neprispôsobia. Keď priveľmi tlačia, proste ich vyzuť a neskôr skúsiť znova. Raz sa určite poddajú, veď sú rozprávkové:-). I moje ma riadne potrápili a opätovne trápia, keď niečomu nerozumiem, keď mi niečo nezapadá do mozaiky života, a ešte vždy ich vyzúvam, keď práve neviem, ktorým smerom sa v nich pustiť. No keď naberiem silu, znova ich obúvam, lebo v tom vidím zmysel, už ich poznám, už im verím.
Hovorí sa: „Lepšie raz vidieť, ako tisíckrát počuť.", ja hovorím: „Lepšie raz zažiť, skúsiť na vlastnej koži, vlastným telom, vlastnou hlavou, vlastnou úvahou, vlastnou emóciou, ako tisíckrát čítať."
A (aj) preto „Životný"...
Brainstorming generuje riešenia, ktoré môžu i nemusia byť správne, ak ich však zamietnete príliš skoro, nielenže sa tak možno pripravíte o podstatne lepšie riešenie, ale ste aj v tom smere zablokovali tvorivosť v sebe. Dôvod, prečo mi je metóda brainstormingu taká sympatická, je práve ten - tvorivosť podporuje.
Ak veríte, že spôsob zrodu detí nemá významný vplyv na spoločnosť, že nesúvisí s tým, aká je, môže to byť práve tak naivná viera, ako sa vám môže zdať tá moja - že ho má, že súvisí. Nechcem vám siahať na vašu vieru pre život (i keď sa môj brainstorming bezprostredne dotýka života každého z nás, a to je druhý dôvod, prečo „životný"). Tú si zmeníte sami, keď/ak to tak budete cítiť. Ja vás len pozývam zahrať sa, ako sme sa hrávali, keď sme boli deti, hoc s inou „hračkou", a inou technikou, ako to robia vedci s problémom, ktorý nevedia, ako sa rieši, s rovnakou zvedavosťou, nepopísanou nezaujatosťou, otvorenosťou a úprimnosťou: Čo by nastalo, keby sme všetci uverili opaku? Keby sme zrod života a všetko s tým súvisiace brali aspoň tak vážne ako politiku (všimli ste si niekedy napr., aký podiel má na blogoch a ich čítanosti?)? Keby sme zrod života a všetko s tým súvisiace brali vážne ako niečo od čoho významne závisí kvalita nášho života a podľa toho sa k nemu začali správať - so záujmom, s plnou pozornosťou a sústredením, s pocitom práva a schopnosti tvoriť si vlastnú predstavu, vlastný názor (podobne ako pri politike), s ambíciou pochopiť, ako by to bolo najlepšie? Čo by nastalo? Skutočne veríte tomu, že nič? Veríte?
