Prezident Donald Trump opäť rozprúdil medzinárodné vody a tentoraz doslova. Spojené štáty oznámili, že Panama údajne súhlasila s bezplatným tranzitom amerických vládnych lodí cez Panamský prieplav, čo by Washingtonu prinieslo obrovské úspory. Panamský prezident José Raúl Mulino však tieto tvrdenia okamžite poprel.
Stručná história Panamského prieplavu
Panamský prieplav, ktorý spája Atlantický a Tichý oceán, patrí medzi najdôležitejšie inžinierske diela sveta. Jeho výstavbu pôvodne začala francúzska spoločnosť pod vedením Ferdinanda de Lessepsa v roku 1881, avšak pre finančné problémy, technické zlyhania a epidémie malárie a žltej zimnice bol projekt v roku 1889 zastavený. Následne sa ho v roku 1904 ujali Spojené štáty, ktoré prepracovali pôvodný dizajn na systém plavebných komôr. Prieplav bol dokončený a otvorený 15. augusta 1914.
Odvtedy zostal pod kontrolou USA až do 31. decembra 1999, keď bol na základe Torrijos-Carterových dohôd podpísaných v roku 1977 postupne odovzdaný Paname. Tento historický akt bol míľnikom v panamskej suverenite a dodnes ovplyvňuje geopolitické vzťahy v regióne.
Amerika verzus Panama: Kto má pravdu??
Podľa prezidenta Trumpa by mala Panama umožniť voľný prechod amerických lodí ako znak rešpektu a strategického partnerstva. „Panama nám dlhuje uznanie za to, že sme im prieplav odovzdali. Nemôžu si účtovať milióny dolárov za niečo, čo bolo vybudované americkými rukami,“ vyhlásil prezident na nedávnom vystúpení.
Panamský prezident Mulino však reagoval rázne: „Nemám právomoc jednostranne zrušiť tranzitné poplatky a takéto rozhodnutie by mohlo ohroziť neutralitu prieplavu, ktorú garantuje medzinárodná zmluva z roku 1977.“ Zároveň zdôraznil, že Panamský prieplav je kľúčovou infraštruktúrou svetového obchodu a jeho správa musí zostať nestranná.
Hrozí geopolitická eskalácia?
Panamský prieplav je už desaťročia pod drobnohľadom USA, keďže ide o kľúčovú obchodnú a vojenskú trasu. Rétorika prezidenta Trumpa o možnom návrate k silnejšej americkej kontrole preto vyvoláva otázky či náhodou nesmeruje svet k novému geopolitickému napätiu.
Do hry, tu totižto vstupuje aj Čína, ktorá prostredníctvom svojich spoločností ovláda strategické prístavy v okolí prieplavu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas svojej návštevy Panamy varoval, že USA nebudú tolerovať rastúci čínsky vplyv v regióne a budú brániť svoje záujmy.
Ako sa situácia vyvinie?
Zatiaľ je tento spor v diplomatickej rovine, no môže sa rýchlo vyhrotiť. Vyjadrenia prezidenta Trumpa už vyvolali napätie medzi Panamou a USA a ak Washington podnikne ďalšie kroky, môže to mať vážne dôsledky pre medzinárodný obchod aj globálne politické vzťahy.
Otázka znie – podvolí sa Panama tlaku Spojených štátov, alebo sa pevne postaví za svoje suverénne práva?
