Včerajšie prezidentské voľby na Slovensku ovplyvnili európske otázky, tvrdia politológovia. Z pohodlným náskokom totiž zvíťazil eurooptimista Jozef Novák, ktorého kampaň stála na záchrane eura.
Vypol telku a s odtlačeným obrusom na čele nadával na celý svet. Doplazil sa do kúpeľne, silou vôle zlomil odpor vodovodného kohútika a spasil tri mozgové bunky.
„Škoda, že nezakapali," povzdychol si, „možno by som bol na to celé zabudol."
A krízu videl, pozoroval ju cez okno spálne ako rozprávku pre dospelých.
„Úspech eurovalu,! opakoval, „mám pocit, že tie šutre, čo sa rozsypali po chodníkoch okolo ciest, sa už ani nenáhlia, ani nesnažia, ani neuvažujú, že by niečo mohli zmeniť. Len hentam sa budú zrážať vo dverách supermarketu, čo má roky vypredané zmysly. Ach, spoločnosť, rodisko psychických chorôb, podstata nepodstatnosti sveta a kalvária súdnosti. A že úspech. Úspech je pre nich ukradnúť susedovi kapustu de jure, zavariť o tri fľaše uhoriek viac ako najlepšia kamarátka alebo mať o centimeter hrubší koberec pred vchodom. Čo na tom, že aj tak jecelú zimu od snehom a v lete nemá kedy zohriať.
„Ľudské, také hrejivé slovo počuť. A potom vypnú repárky a mladá pani ochotne vyprázdni celé štátne rezervy vulgarizmov len preto, že jej je v tom kostýme teplo. A potom furt že euroval, že úspech. Ja si už nejdem lámať hlavu. S väzmi je to jednoduchšie, idú zlomiť aj pri menšej námahe. Úroveň spoločnosti stúpa ako hladina rieky po riadnom daždi. Hej, lenže prší tu a rieka tečie niekde v Afrike. Aj tak jej treba pomôcť. Štrku je veľa, už príliš. A aha, už mám vrásku, aj keď na cudzej tvári. Ale načo, keď tatra so štrkom odchádza a vodič nemá kľúč. Už je to jedno, máme úspech aj euroval, možno euroval napriek úspechu, či úspech napriek eurovalu... Končíme!"
