Ján Kuciak
Nedopovedané
Mnohé veci začínajú práve tak, ako myšlienky. Z absurdity dňa, zážitku, z dna pohára či plnosti taniera. Determinuje nás vlastná obmedzenosť, inšpiruje cudzí pohľad. Prečo sme takí bohatí, keď nám z hrnca vykypí?
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
V škole som dostal doživotie, hlúposť ma obdarila večnosťou. Takže vlastne som obraz. Zoznam autorových rubrík: Politika, klišé (umenie), reflexie z vnútra, Próza z Domčeka, Súkromné, Nezaradené
reflexie z vnútra
Ján Kuciak
Čo vidím v zrkadle
Ako rezolútne znie slovo revolúcia. Aké má dosahy, aký strach naháňa. Až mi je ťažko. Je to silná zbraň, užitočná na presadenie správnych riešení, ale aj extrémne nebezpečná bez správneho cieľa. A občas trafí namiesto gorily zrkadlo pred ňou.
Ján Kuciak
Kde som zaspal dobu
Galkove uši už nejako opadli. Daňový dom stojí, euroval sa rozlieva a brehy mora stúpajú. Američania volia prezidenta, ale aj medzi životom a smrťou niekde v Iráne, a nevedia ako. Rusi si zase radšej kúpia vodku, aby voliť nemuseli. Voliť by malo byť po vôli človeku, ak nepredávame svoje myslenie. Tak aj u nás opadáva chuť ísť voliť ako lístie na blednúcu trávu jesene. To lístie tiež nepadá náhodou a sú ho také hŕby, že trávu už roky nevidieť.
Ján Kuciak
Zaslúžiš si po nose
V pekné poskúškovo-úspešné utorňajšie popoludnie som sa vybral domov v tak trochu vianočnej nálade. (To som ešte netušil, že od stredy do piatku som „zamestnaný".) Sneh síce nebol, ale bolo 20.12. a ja som mal hotové všetky povinnosti zimného semestra. Mal som dôvod na dobrú náladu. Škoda, že ju človek človeku dokáže tak jednoducho pokaziť.
