V prvom rade preto, že nesúhlasím s tým, ako s mojou mocou, ktorú som delegoval iným, títo nakladajú. Nemal som možnosť ju vložiť do rúk ľudí, ktorí myslia a cítia to isté a túžia po tom, po čom ja. Musel som si z ponuky vybrať toho, s kým som si programovo rozumel najlepšie. No i keď si s ním rozumiem napríklad v otázkach referenda, nevložil som spolu z inými do ich rúk dostatok moci, ktorú na podobné zmeny potrebujú. A to našťastie, veď nemôžem úplne dôverovať ľudom, ktorých nepoznám.
V druhom rade, referenda sa zúčastním, lebo mám vlastný názor. A ľudia, ktorí disponujú našou verejnou mocou si zaslúžia počuť ho. Odo mňa aj od ostatných. V istej rovine teórie môžem tvrdiť, že nemôžeme čakať od iného, že bude rozhodovať, ako si predstavujeme, kým naše názory nepozná.
V neposlednom rade sa ho zúčastním i pre svoje dobro. Áno, rozhodnem sa, ako považujem za správne. Ak sa moje rozhodnutie ako správne ukáže, môžem byť na seba hrdý. Ak nie, nemusím viniť iných. Lebo pokiaľ o veciach verejných nerozhoduje verejnosť, sú „fabrikou na dobrý život" oveľa menšej skupine ľudí, než obyvateľstvo slovenské.
Do tejto roviny nepatria politologické úvahy, či bude referendum úspešné, alebo nie. Nepatria sem ani politicko-marketingové ťahy typu vyhlásení, čo pre politikov referendum znamená. Referendum ide mimo politickú scénu, má byť iniciatívou verejnosti a realizovať ho má výlučne verejnosť.
Dnes, v „informačnej dobe", sa otázky a kredibilita referenda stráca v tonách franforcových správ, ktoré denne zachytávame so svojho okolia. Je veľmi dôležité vedieť sa v nich zorientovať a vybrať si to podstatné, čo je tu pre mňa. Takouto témou týchto dní je pre mňa jednoznačne referendum.
O čom vlastne rozhodujeme?
1. Zrušenie koncesionárskych poplatkov
2. Zrušenie poslaneckej imunity
3. Zníženie počtu poslancov (zo 150 na 100)
4. Stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín (40 000 EUR)
5. Voľby cez internet
6. Zmeny v tlačovom zákone- odobrať vykonávateľom verejných funkcií právo na odpoveď z tlačového zákona.
Politická reprezentácia našej krajiny si nepraje úspešné referendum práve preto, že jeho úspech im uberie z jednej zo základných hodnôt našej doby- majetku. Dovolím si tvrdiť, že ľudia si to prajú- veď v prieskume verejnej mienky odpovedalo na prvé štyri otázky odpoveďou „áno" až okolo 80% ľudí (otázka 3-86%, otázka 2-83,5%, otázka 4-80%, otázka 1-74%). Takže, podklad pre rozhodnutie politikov hľadať ďalej netreba, no ich vôľa plniť vôľu verejnosti v týchto otázkach je malá, pomôžme im v referende!
PS: V tomto texte propagujem len referendum, určite nie svoj názor na jednotlivé otázky v ňom. Štatistika je ilustračná.
