Po Sobotných dialógoch vo verejnoprávnom rozhlase a nedeľnej relácii Na telo na Markíze je zase stanovená konštanta, že o povolebnej spolupráci sa treba rozhodovať podľa najnovšej kauzy- spisu Gorila. Keďže ten bol známy takmer všetkým podstatným politickým subjektom už pred voľbami v roku 2010, priam exaktne to demonštruje úbohosť a pokrytectvo, ktoré si mnohí politici zamieňajú s politickou korektnosťou. Gorila je veľká vec, ktorá nemá kladných hrdinov, nech sa do ich roly dnes štylizuje hocikto. Najbližšie k tomuto postu má asi anonym, ktorý vec zavesil na internet, lebo inak sme o nej nemuseli vedieť nikdy. Na druhej strane, urobiť to v predvolebnom období, kedy to snáď najviac vyhovuje jedinej bývalej vládnej strane, ktorá spis mimochodom už 2 roky má, otvára ďalšie otázky slovenskej politickej morálky. Momentálne však sekundárne, primárny je spis- zrejme najčítanejší web-román posledných mesiacoch na Slovensku.
Spis v prvom rade dokazuje, že hodnoty ako štát a verejné dobro nestoja u žiadneho politika nad osobným prospechom. Všetci o spise vedeli, nikto nekonal. Napríklad Sulík, ktorý má v súvislosti s obsahom spisu naozaj zrejme čisté ruky, mohol tú vec zavesiť na internet už pred hlasovaním o eurovale a dôvere, mohol to urobiť po ňom, hocikedy, len nie pred voľbami, kedy spôsobí iba väčšiu odovzdanosť voličov, keďže sa dá očakávať, že do volieb vyšetrená nebude. Prekalkuloval to s esom v rukáve, minimálne je z toho opodstatnene podozrievaný. Nestalo by sa to, keby nekalkuloval vôbec- sám pred voľbami 2010 hovoril, že v prvých voľbách je jeho cieľom dostať sa do parlamentu, nie rovno do vlády. No, mohol začať úspešne...
V politike by mali mať voliči svoje autority, s ktorými budú zdieľať svoje hodnoty a presvedčenia. Lenže predstavitelia našej špičky momentálne čelia najmä extrémnej miere nedôvery. A čo je horšie, tá sa prenáša aj na policajný zbor či prokuratúru, keďže prepojenia medzi nimi už nevidí azda iba gorila. Preto navrhujem všetkým, ktorých sa kauza priamo aj nepriamo dotýka, aby odstúpili. Aby ľuďom dali možnosť veriť v nezávislosť vyšetrovania a tiež vytvorili precedens, na základe ktorého aj dôvodné podozrenie (s podporou verejnej mienky) je dostatočným dôvodom na odchod z pozície voleného zástupcu. Keby bol tento precedens zavedený už dnes ako pravidlo, mohol nás uchrániť aj od Gorily, ušetriť milióny a zvýšiť záujem ľudí o spoločenské a politické dianie.
