Stúpencov disciplíny a škrtov vedie nemecká kancelárka Angela Merkelová. Oponentúru voči tomuto táboru zase ekonomickí sympatizanti USA a ľavicoví politici v Európe s novým francúzskym prezidentom Hollandom v čele, gréckou Novou demokratickou stranou (najviac mandátov) v závese a Ficom (na chvoste?). Merkelovej prehru zdôrazňuje okrem iných aj finweb Hospodárskych novín, ktoré sú z personálneho hľadiska zrejme najrelevantnejšími ekonomickými novinami u nás.
Toto je premisa, z ktorej vychádza bežný novinožrút na Slovensku bez ekonomického vzdelania. Znie to ako z učebnice, systém pokus- omyl. Keynes zlyhal, nech žije Hayek!
Možno. Alebo lepšie, kiežby. Ibaže sa tak trošku zabudlo na to neekonomické- ako toto všetko vlastne vzniklo. Poznať (a pamätať) dôvody je základ správneho riešenia. Takže, čo v časoch zázračného ekonomického rastu a všeobecnej prosperity spôsobilo také masívne zadlženie? Prečo štátu nestačilo, že mu rozpočet narastal prirodzene s rastom ekonomiky a chcel stále viac?
Toto sú otázky, ktorých zodpovedanie vysvetľuje, prečo sme tam, kde sme. Nedodržiavanie pravidiel, iracionálna viera vo večný rast, nezmyselné plytvanie. Teraz sú rozpočty prázdne, dane stúpajú už len kvôli tomu, aby bolo z čoho splácať dlhy. A nové riešenie znie míňať viac zo štátneho. Tlačiť a zadlžovať, čo to dá. Však sa to raz obráti, vrátime sa k rastu a budeme môcť plytvať zase rovnako.
Nie som ekonóm, nemám ani potrebné informácie a aj v hlave to mám občas vymetené. Teraz mám ale pocit, že ak nie je ekonomika celkom odstihnutá od prírodných zákonov a sedliackeho rozumu, optimizmus a silnejšie sympatie Eurozóny k Hayekovi nás môžu celkom pekne vymaľovať načerveno. A nie len v číslach.
Druhá možnosť je, že ekonomika je niečo ako boh- nevypočítateľná zákonitosť, na ktorú sa nedá pripraviť, iba počkať a pozorovať. A tretia, že som mimo, je pred vianocami 2013 a nezamestnanosť na Slovensku klesá pod 5 percent.
