Či pokladáme za začiatok krízy problémy americkej ekonomiky od prelomu tisícročí, alebo jej európsky výbuch koncom roka 2008, je jasné, že hľadaním riešenia sa už vyplytvali roky času. Čo tento čas priniesol? Z konkrétnych vecí iba záchranné balíčky- už symptomatické kupovanie času. Je jedno, kto poskytoval a kto prijímal. Podstatné je, že ani v jednom prípade nešlo o systémové riešenia. Naviac, tento prístup sa z úrovne eurozóny preniesol aj do politiky národných štátov, ktoré svoje rozpočty sanujú asi ako východoslovenskí cestári cesty tretej triedy.
A kam sa diskusia dostala dodnes? V štvrtom roku hľadania riešení je top témou schvaľovanie trvalého eurovalu (ESM), čo je len ďalší zdroj rýchlych peňazí na ešte rýchlejšiu spotrebu. A o šírenie myšlienky federalizácie je v spoločnosti asi taký záujem ako o šírenie chrípky.
Ak sa v krízovej situácii ľudia uchyľujú k takým krízovým riešeniam, ako sa zdá v Európe- k voľbe nacionalistov- potom federalizácia nieže nemá zmysel, ale nemá šancu. Politici, ktorí váhajú aj nad výberom raňajok, nám dobrý obed či dobrú večeru určite nepripravia.
Čas kupovaný v eurách je stále drahší. A hladiny potokov počas suchého leta klesajú aj v Nemecku.
