Ľadovo Nežná

Dnes som nemusel ísť do školy. Nikdy vo štvrtok nemusím. Ale iní, čo musia, neboli tiež, lebo naša najvyššia autorita mala sviatok. Toľko noblesy, bez koláčov a podobne, no dávno som to nevidel. Aj moj veľký vzor, pán dubák, jej venoval štyri hodiny diskusie. Tak ma to prinútilo zisťovať, čo sa to vlastne stalo kedysi tesne pred mojím narodením.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Už to mám, bola nežná! Bolo počuť len kľúče, cítiť zimu, no pohodový, pokojný večer niekde na námestí. Bola slivovica, možno borovička a ľudia sa konečne masovo rozprávali o tom, o čom aj dnes drvivá väčšina mlčí. Nikoho to nezaujíma. Ale prečo vtedy, na Slovensku snáď jediný krát v histórii, mal aj Ondro z Oravy zrazu názor na politiku. To už musela byť vec!

Tiež sa nám to v našej pomenej inteligentnej spoločnosti občas stáva. Dáme si pivko, druhé pivko, borovičku a... hovoríme o politike. Zrazu, šmahom ruky (pohárom k ústam), dokážeme zmeniť celý svet. Presadíme ideály, vyriešime problémy. Jednoducho, zmysluplne, originálne. Slovom, Slovensku by nás závidel každý štát na svete. Pri treťom pive vymažeme korupciu, pri štvrtom integrujeme Rómov tak, že hádam aj vyblednú, pri štvrtom sa zbavíme štátneho trhu a pomaly aj štátu a Únie. A potom sa ráno zobudíme a bolí nás hlava...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Páči sa mi, že mi o Nežnej každý chce niečo povedať. Dokonca z prvej ruky, krásne, čisto, plynule. Niekedy zo slzami v očiach a ja plačem tiež, len tak, lebo je to vo dvojici krajšie.

Ibaže o nej stále nič neviem. Počujem o nej síce niečo ako metaforizované úryvky z amerických romantických filmov, s happyendom a všetkým, čo ktomu patrí, s telenovelovskými prvkami, kde tí zlí sú už nejako odstavení, bezmocní, v kúte včerajška a beznádeje.

Lenže ja som sa narodil preto, aby som ten happyend žil a vychutnával. A niet ho. Áno, som rozmaznaný, neviem si vážiť, čo pre nás urobili, kde za nás orodovali, ako pre nás trpeli. Mrzli na námestiach (medzi nami, aj teraz je na tom námestí rovnaká zima a ľudia tam mrznú stále), spisovali protesty proti svetu a kreovali malého amerického boha.

SkryťVypnúť reklamu

Asi mi ušiel kontext. Jednoznačne, celý ušiel do exilu, aby tam bojoval proti tomu, čo tu po ňom zostalo. Ale kúpili ho, spropagovali a predali Líbyi. A já tu teraz stojím, pozerám ako teľa na nové vráta, vygumovaný predstaviteľ mládeže, ktorá vo svojej plochosti stále nerozumie, čo nám to chcete povedať.

Aspoň, že je to voľno a stredoškoláci sa včera mohli v meste pekne ožrať. Škoda, že boli leniví to urobiť pekne spolu na námestí.

Ján Kuciak

Ján Kuciak

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  3x

V škole som dostal doživotie, hlúposť ma obdarila večnosťou. Takže vlastne som obraz. Zoznam autorových rubrík:  Politikaklišé (umenie)reflexie z vnútraPróza z DomčekaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

INEKO

INEKO

117 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

108 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

243 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu