Snažím sa vyhnúť fráze o 99%, ktorej som sa práve nevyhol. Ale poviem to inak. Aspoň 71% percent ľudí, ktorých mozgy odolávajú vetrom, snehu a chladu na Slovensku, ktorí sú schopní chodiť a rozhodovať sa, a neboja sa túto vlastnosť použiť, práve teraz považuje za správne vyšetriť Gorilu a potrestať vinníkov. A takýchto sa aj gorily boja.
Ľudia, ktorí vychádzajú z domu do práce, poväčšine nemyslia na to, ako presadiť svoju ekonomickú reformu. Ako ozdraviť verejné financie a či vlastne chcú tú progresívnu daň. Nesedia v električkách nad analýzami a grafmi o vývoji Eura voči doláru a nepoznajú deriváty USA za minulý rok. Ale keď si raz prečítajú spis Gorila, vedia k nej zaujať postoj.
Našťastie máme svedomie, či súdnosť. Je to síce pocit abstraktný, ale vie byť silný. A každý sa pri čítaní spisu oprávnene rozčúli, ak ho predtým nerozčúlila už manželka, či frajerka. My tiež konáme zlo, ale s pocitom, že poznáme riziko. Tu ide o ľudí, ktorí slovo riziko používajú akurát tak v kombinácii s úvermi štátom PIIGS.
Na facebooku vznikla výzva na protest proti súčasným štandardom fungovania štátu a jeho ekonomických nuáns. Nazvime to ako chceme, či už protestom proti gorilám, presluhujúcim politikom, či nízkym platom. Podstata je inde- premeniť rezignáciu na aktivitu a nezáujem na iniciatívu.
Viem, že v piatok v Bratislave na SNP maximálne tak vymrzneme. Viem, že nás nebudú davy. Ale je to jediná cesta, ako si plniť občiansku povinnosť a nevzdávať sa ideálov. Nečakať rezignovane na to, kým to tu skončí a ako to dopadne. Práve na to by sme mali mať vplyv. A tiež by sme mali mať právo voliť podľa vôle. Lebo inak môžeme rovnako ako Maďarsko z názvu „Res publica" vypustiť...
Vidíme sa.
