Ono to už má nejakú svoju históriu, stretávame sa už dlho. Ja som vždy patril medzi tých najchudobnejších. Som študent, platím intrák, školu a bla bla. Odkedy sme začínali, najviac zaujímavým bol pre mňa Rolf. Bol bohatý, sebavedomý a tak nejako vzbudzoval prirodzenú autoritu. Vždy prišiel prvou triedou, na miesto ho doviezol osobný šofér, vyberal najdrahšie podniky. Keď som namietal, že na to nemám, vždy sa ponúkol, že zaplatí. A tak som sa mu zaviazal pomôcť v hocičom, v čom môžem byť osožný. On spolu s Charlesom a Andrém si mohli dovoliť hocičo a ja v ich spoločnosti tiež. A nebol som jediný, často sa stávalo, že platili za všetkých, veď to bola iba káva.
Takto to fungovalo dlho. Bolo to veľmi pekné a prínosné obdobie, kedy som bol naozaj šťastný. Často sme debatovali o rôznych témach, občas sme sa pohádali o banalitách, súperili sme, vznikali, kamarátstva, priateľstvá aj negatívne vzťahy. Až do jedného večera.
V ten večer to malo byť ako inokedy, jedna kávička, dlhá debata a domov. No Alexandros sa po ceste z WC zastavil pri bare a objednal si drahý alkoholický drink. Neskôr druhý, tretí... Nakoniec sme sa pridali všetci, niekto menej, niekto viac. Jednoznačne najhoršie dopadol Alexandros, až tak, že prepil viac, než mohol zaplatiť. Všetci sme mali svoje účty a takisto sme mali problém ich zaplatiť, no odísť sme nemohli len tak. Rolf navrhol, aby sme sa poskladali. Nakoľko vedel, že nie sme rovnako bohatí, ponúkol, že zaplatí polovicu, ak každý zaplatíme svoj diel...
Doteraz sme to nevyriešili. Odišli sme z účtom a stále nie je jasné, ako to zaplatíme. Navyše stále rastie na úrokoch a my už vážne peniaze nemáme. Čo s tým? Charles navrhol zavolať Maovi...
