Dňa 17. novembra 1979, presne desať rokov pred Nežnou revolúciou, ocenila Základná škola v Želiezovciach šikovného žiaka Ivana Modroviča knihou Josepha Hellera Hlava XXII za IV. miesto v ĽA majstrovstiev školy.
Dňa 16. novembra 2012, v predvečer osláv revolúcie, protestov a spomienok, našiel študent vysokej školy v antikvariáte knihu, ktorá kedysi spôsobila malú revolúciu v jeho myslení. Bola to Hlava XXII od Josepha Hellera. Výtlačok niesol istú pridanú hodnotu- osobné venovanie pre istého žiaka Ivana spred 33 rokov.
Napadá mi, že Ivan mohol byť jedným z tisícov mladých ľudí, ktorí pred 23 rokmi na námestí bojovali za slobodu, svoju i moju. Slobodu budúcich generácií. A keď som zmienku o ňom našiel vo svojej novej knihe, prišlo mi prirodzené poďakovať mu za to, že tam možno bol.
V podstate nezáleží na tom, či bol na námestí Ivan alebo Peter. Podstatné je, že jeden z nich, možno obaja spolu, vybojovali slobodu, ktorú si ja a moja generácia celkom nevieme vážiť. A ktorú môžeme, aj keď s dobrým úmyslom, veľmi ohroziť nerozumným konaním a angažovanosťou v protestoch pochybných myšlienok. Možno by sme aj my chceli vlastnú revolúciu. Možno ju aj niekedy mať budeme, aj keď sa zatiaľ na ňu nezberá.
Preto ďakujem Ivanovi, ktorého som nikdy nevidel; ktorý pre mňa žije v štyroch riadkoch z roku 1979. Možno aj jeho ovplyvnila rovnaká kniha ako mňa. Možno tiež chcel svoju revolúciu, ako iní z jeho generácie. A možno si uvedomuje, že dnes už spoločne prežívame Yossarianov osud z knihy priamo v našej realite. Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum.
