Občas sa obzeráme za sebou, na tú hŕbu neporiadku, čo sme navŕšili za toľké roky a opúšťa nás rácio. Jednoducho cítime matné prázdno, do ktorého už dávno mali byť rozvešané obrazy. Obrazy slávnych chvíľ, úspechov v každom slova zmysle. Lenže nie sú tam, chýbajú a dierami nás vťahujú naspäť kostry len na chvíľu vypustené z našich skríň. Myslím, že nastáva chvíľa, kedy sme aspoň na zlomok času dobrí.
K dobru sa staviame opatrne. Často nás vystraší a my neveriacky prstom špárame a skúmame s cieľom nájsť na ňom chybu. Alibisticky sa nám to vždy podarí. Náš prístup, aj hocijako neúmyselný, nájde na nedokonalom logickú chybu, ktorá tam patrí. A dobro sa pre nás zase stáva nedobrým dobrom. Keď zmeníme prístup, zmeníme výsledok? Malo by byť možné uplatniť matematickú skúšku správnosti.
Výsledok mojej skúšky naráža na neistotu existencie dobra. Veci a činy sa trieštia na lepšie a horšie. V horšom prípade iba na A a B. V písmenkovej analýze by som sa nerád dostal do morfológie (mojej hanebne slabej stránky), preto ma nebudú zaujímať. Tieto možnosti vynechávam s tvrdením, že sú rovnocenné.
Podstatne dôležitejšie sú pre mňa prvé dva varianty- vybrať si lepšie. Keďže som plánoval vyskúšať pozitívny prístup k dobru, zidealizujem to a hľadám čo najviac dobrých stránok. Tá možnosť, u ktorej ich viac vymenujem, je mojím dobrom.
Výsledok: Dobro neexistuje...
