Situácia je dlhodobo zlá, čím ďalej, tým horšia. Keď som bol mladší, na strednej škole, býval som s ňou oveľa častejšie, no menej som jej situáciu vedel predstaviť. Teraz som doma málo. Občas si voláme, rozpráva o práci a ja som často smutný.
Včera mala 16-hodinovú šichtu. Stroje išli naplno a už i tak dosť ostrému slnku ešte pomáhali vyhriať plechovú búdu fabriky. Zdvihla sa na 50 stupňov. Pred mesiacom im ochorela kolegyňa, non-stop prevádzku často udržiavali iba zostávajúce dve. Vraj sa na krátky čas neoplatí zaúčať nového človeka, odkázali z vedenia. Občas pribudlo aj práce a bolo treba pracovať aj v sobotu. Zvláda to, zoberie ďalší nadčas. Každá koruna je dobrá, naviac im nedávno opäť znížili triedu. Plánovala si vybrať minuloročnú dovolenku. Nedá sa. Nevadí, ona to zvládne.
Má zdravotné problémy. Občas sa jej z ničoho nič zakrúti hlava a ona stráca rovnováhu. Niekoľkokrát takto škaredo spadla. Doma, na chodníku, na zastávke. Na vyšetreniach jej nič nezistili. Vraj má piť veľa vody.
Včera som jej vyčítal, že všetky tie služby berie, že si nedáva aspoň trochu pozor. Znovu opakuje, že inak nemôže. Keď ju vyhodia, ťažko ju niekto zamestná. Neperspektívna, stará. Nakoniec sa pýta: „Dá sa takto žiť?“
Dá sa?
