Celé sa to pre mňa začalo zbiehať už okolo sedemnástej hodiny v utorok, 16. júna. Nastúpil som do kamarátovho auta, zavrel dvere a vydal sa do Sládkovičova, kde ma čakala posteľ a posledných 8 hodín pred odjazdom na samotnú skúšku.
Spánok bol biedny, snívalo sa mi všeličo, aj nič... Vstal som už o pol štvrtej nadránom, dal si sprchu, uviazal kravatu a šiel som spolu s kamarátom za svojím šťastím.
V Nitre som sa ocitol okolo pol siedmej ráno, ulicu Boženy Slančíkovej som úspešne našiel na druhý pokus. Budova bola už zvonku veľmi pekná, s okolím veľmi príjemná na pohľad.
Vnútri už bolo možno šesť ľudí ktorí sa postavia proti mne, sadnú si vedľa mňa a spolu si zmeriame vedomosti. Nakoniec sa nás "zbehlo" 230 veriacich v úspech.
Okolo 7:25 nás po jednom vpustili do arény. Každý odovzdal prinesené dokumenty, bol označený čiarovým kódom a našiel si miesto, kde to chcel skúsiť. Keď sme konečne obdržali inštrukcie a zadania, každý sa ponoril do svojho sveta. Alebo, minimálne ja.
Vyplnil som najskôr písomný test- kto bol J. P. Sartre, kto napisal Oneskorené reportáže, čo zahŕňa skratka BBC... jednoducho to, čo som vedel aj nevedel. Potom som sa pustil do talentovej skúšky. Bola to úvaha na tému "Počúvni čerta a ten ťa zvedie".
Na test sme mali hodinu a pol, hotovo som mal za päťdesiat minút a následne som za dverami čakal, kým skončia úplne všetci a testujúci si nás rozhodia do piatich skupín na ústne pohovory. Potom nasledovala prestávka trvajúca hodinu a desať minút, do dvanástej, oficiálne.
Vypravil som sa s kamarátom do mesta na obed, potom som sa vrátil okolo veľmi peknej fontány späť do školy.
Ústny pohovor bol oficiálne zorganizovaný na dvanástu hodinu, vtedy mal vstúpiť prvý človek z každej skupiny. Ja som bol v našej partičke v abecednom poradí približne v strede na pozícii 15. Nič to však neznamenalo.
Prvý adept sa k skúške postavil okolo 12:45 (45 minútové, ubíjajúce čakanie na komisiu!) a zdržal sa snáď 7 minút. Vlastne ani neviem koľko, čas nehral rolu.
Prvé dievča nevyšlo nadšené, v dave sa rozširovali mnohé informácie, otázky, atď.- proste všetko, čo "pridávalo" na pohode čakajúceho. Musím spomenúť, že pred dverami, kde čakala naša skupina sa utvorila celkom dobrá partia- dokázali sme si vymeniť informácie, vtipkovať, uvolniť sa, všetko čo nám pomáhalo vydržať.
K ústnej skúške som sa postavil okolo 14tej hodiny. Išlo to veľmi, veľmi rýchlo. Na začiatok som sa mal predstaviť, z mojho "životopisu" sa komisia chytila môjho neúspešného štúdia na STU BA a nakoniec čas zostal len na dve otázky- obľúbený autor a moje ciele v žurnalistike. Bol som spokojný, komisia ma ničím nepotopila, správala sa veľmi otvorene a dokonca priateľsky. Bol som milo prekvapený.
Následne ma čakala cesta domov. Prišiel som na internáty, rozvalil sa na posteľ a myslel len na to, aké sú moje šance.
Deň nato som sa dozvedel výsledky prijímacieho cyklu v bodoch- nazbieral som 83 bodov zo 100. Či to bude stačiť ešte netuším, no ďalej verím.
