2005 / 2006

Začnime pekne anachronicky. Takto na Silvestra sa ocitnúť v nemocnici je veru vec nemilá, o to nemilšia, o čo ironickejšia. Dostala ma sem totiž snaha stihnúť termín odoslania povinných prác na prijímacie skúšky (v kombinácii so snahou odvádzať v zamestnaní primeraný pracovný výkon, stretávať z cudziny navrátivších sa známych, prípadne do rána bieleho vyspevovať gaudeamus igitur v rámci ad revidendum 2005), ktorý som polihovaním v horúčkach a konzumovaním infúzií, ako ináč, úspešne prepásol. Telefonát prednostovi príslušného ateliéru nepriniesol prakticky nič. Uvidia, prekonzultujú, zvážia. Prekonvertované z pokusu o diplomatickú mluvu – budú mať na saláme. To ma doviedlo k zámyslu. Má význam mať vôbec záujem, keď na druhej strane žiaden nie je? A – podstatnejšie – naozaj mi treba umeleckú školu na to, aby som mohol úspešne tvoriť? Toť, prvý rébus na rok 2006.Na jeseň som prestal fajčiť. Síce len na necelý mesiac, ale predsa. A bolo to skvelé, až nerozumiem tomu, prečo opäť fajčím. Prečo si radšej z času na čas napríklad nenatrhem ucho, alebo nevrazím vidličku do ruky? Druhá otázka.Uplynulý rok som prestal klamať. Niežeby som dovtedy bol nejakým chronickým klamárom, to nie, sem-tam som sa však nevyhol nejakému tomu (všeobecne akceptovanému, často priam očakávanému) zamlčiavaniu, prifarbovaniu, či vytrhávaniu z kontextu. Úprimnosť a akúsi morálnu čistotu som vyzdvihol na samotný vrchol svojho osobného Olympu. Tento akt mi priniesol nečakanú odmenu v podobe samoty. Jednak – nemienim sa stýkať s ľuďmi konajúcimi amorálne, začal som byť priam alergický na čo i len náznak takého zmýšľania, na strane druhej – málokto znesie úprimnosť. Zaplať pánboh, táto minca má aj druhú stranu, nízka kvantita osôb, s ktorými sa mám prečo a chcem stýkať je vyvážená kvalitou. To, že prevažná väčšina z nich je takmer permanentne umiestnená vo vzdialenostiach okolo 200 km dodáva každému stretnutiu sviatočný lesk a exponuje radosť a ten pretrvávajúci príjemne hrejivý pocit. Tu niet otázky, nepredpokladám, že v roku 2006 zistím, že dobro a pravda sú len veľkým omylom a najlepšie je na tejto ceste urobiť čelom – vzad a poklusom – klus.Okrem toho mi predchádzajúci rok priniesol pár nových priateľov, mnoho nových známych a kopec príležitostí žasnúť. Od nového roku očakávam viac-menej to isté, túžim opäť s otvorenými ústami revidovať svoje biedne poznanie, zisťovať, aký som hlúpy i múdry, zažívať ešte silnejšie zážitky, konzumovať ešte silnejšie umenie (i keď v tomto bode po Hiromi a Stevovi Reichovi moja predstavivosť zlyháva), viac pracovať, lepšie tvoriť, intenzívne milovať a nájsť k tomu tú správnu osobu. A vám – všetko, čo len chcete. Tak si to, prosím, dobre rozmyslite. PF.