Predsa mňa, Kudža Velikého. „Všetci vám môžu závidieť, vravia že Kudža dávno niet....“ Akože niet, veď som tu, zdravý a silný, najmenej zadlžený. Veď aj za čo by mi niekto dal na dlh, keď je Poprd vyrabovaný. NO A ČO?! Mám to za svoju poctivú prácu, vyzdvihol som mesto do výšky, ešte kus a kukám zhora na Lomničák. Nemáme, no nemáme ten mestský majetok. NO A ČO?! Aspoň nemáme čo stratiť v kríze. Mali by ste sa tešiť. Robíňo povedal, že Vám môžu závidieť. Že čo? No predsa mňa! A niečo predsa máme – chodníky, opravené chodníky a cesty a na tie som zobral úver. Dlhy budú splatné až po voľbách a to bude pokoj, nikto sa nebude strkať do môjho mesta. Mimochodom voľby. Ja vám zodpovedne poviem, že NETREBA ísť voliť. Vidíte, ja sám na také komédie kašlem. Moji dôchodcovia ma prídu zvoliť aj keby ušli z vlastného pohrebu. A mladým som povedal: „Neprídem, lebo sa na mňa vedie špinavá kampaň. Búchajú do mňa Baranidlom! Ale ja sa neotvorím!“ Kašlem na voľby, Opáty mi pošle starých rovno z omše, omšelé hlasy. A keby niečo, aj tak som už vymenil zapisovateľky, takže všetko pod kontrolou. Mufty je preč, Robíňo ešte drží. Potom prídem ja. NO A ČO?!
