Taká Vianočná idylka je pozeranie Vianočných rozprávok, bez ktorých si to neviem predstaviť. Jasné, sú to aj sviatky, kedy sa človek možno nezaobíde bez stresu, či nejednej hádky...tak to to už niekedy býva, ale aj napriek tomu by sme nemali zabúdať na to, prečo vlastne slávime Vianoce. Zamysleli ste sa niekedy skutočne nad tým, čo vám to obnáša, čo to pre vás znamená?
Pre mňa je tento čas obzvlášť krásny, pretože viem, že mi Pán chce pripomenúť to, že On je svetlo, ktoré nikdy nezhasne, že je nádej, ktorá nikdy nepominie a že je to Ten, ktorý ma nadovšetko miluje aj napriek mojím chybám a neduhám.
Že On je ten, ktorý mi podá ruku, keď som na dne. Však som len človek z mäsa a kostí, čo má aj veľa slabostí a aj napriek tomu som v Jeho očiach milovaná.
Čo je skutočná podstata Vianoc ? Vari sú to darčeky, ktoré si nájdeme pod stromčekom, alebo štedrovečerné jedlo ?
Nemali by sme na to takto určite hľadieť.Podstata čara Vianoc je ukrytá niekde inde, ale tým ako človek rastie a dospieva svoje názory a pochodové zmýšlanie od batoľata až po dospelého človeka mení a rôzne situácie už chápe a berie inak, ako bral predtým.
Na našej škole sme to tiež zakončili krásnou Vianočnou akadémiou. Myslím, že to spĺňalo ten účel, ktorý sme ako my účinkujúci chceli dosiahnúť. Videli sme rôzne scénky a popočúvali sme si Vianočné piesne. Človek túži po tom, aby mu všetko dobre vyšlo tak, ako by to on chcel do poslednej bodky.Ale je tu istý zákon schvalnosti, ktorý nám pripomína, že to skoro nemožné. Ako účinkujúca som bola aj ja. Hrala som na gitare a spievala.
Zo začiatku to vyzeralo byť sľubne, pretože všetko išlo tak, ako to bolo aj naplánované. No nebolo a just! Keď som mala ísť opäť hrať, tak sa mi rozladila gitara a neostávalo nič iné, ako to dotiahúť aj bez nej. Spolu so mnou mala spievať aj moja spolužiačka.
Tak sme to zaspievali aj bez doprovodu gitary. Ale to vôbec nevadí, kdeže, to neznamená koniec sveta.
Sú aj horšie veci - veta , ktorú používam dosť často...ale aj napriek tomu ma to troška mrzelo, keďže sme tomu venovali dosť svojho voľného času a času, kde sme v jeden deň ledva stihli ísť spať. No to chcenie, trpezlivosť a ochota tam samozrejme boli.
S chybami, či bez nich, sa mi naša Vianočná akadémia páčila. Vobec nešlo o to, kto bol lepší. Všetci sa ukázali tak, ako to najlepšie vedeli. Preto vám všetkým chcem zaželať krásne a ničím nerušené Vianoce, ako z rozprávky. :)
