Dušičky

Teraz už spite sladkým spánkom a nik vás už nevráti späť.

Vaše hroby nezdobia len mnoho vencov a zapálených sviečok, ale najmä naše modlitby.

Dnes, dnes už len spomíname...

Spomienka v srdci bolí a čas je naším protivníkom.

Nespomalíš ho, preto naprav čo sa dá človeče, ak môžeš.

Stojím tu sama... plačúc nad tvojím hrobom v tichu.

Len kŕdeľ vrán počuť z tmavých kríkov.

Nahí ste na svet prišli a odošli ste v čiernom odeve.

No smrťou sa nič nekončí, ba začala vám nová etapa, tak nech vás jasné svetlo cestou sprevádza.

Nebojte sa naši drahí, nebojte...

Naisto sa raz tam hore všetci stretneme.