Teraz sa pozriem na jedno z tvrdení, ktoré sa v týchto spotoch objavuje.
„Až 80 percent verejných investícií (na Slovensku) tvoria prostriedky z Európskej únie“. Netuším, odkiaľ táto informácia pochádza, ale povedzme, že je pravdivá. Teda pravdivá v podobe, že 80% objemu verejných investícií je financovaných v rámci eurofondových projektov. Odkiaľ však pochádzajú eurofondové peniaze?
V rokoch 2004-2014 Slovenská republika získala do svojho rozpočtu 13 365 439 000 EUR z rozpočtu Európskej únie (zdroj: Návrhy štátnych záverečných účtov SR za roky 2004-2014). V tom istom období Slovenská republika zaplatila do rozpočtu Európskej únie 5 895 861 000 EUR (zdroj: Návrhy štátnych záverečných účtov SR za roky 2004-2014). Prepočítané, 44% z peňazí, ktoré na Slovensko prišli „z Bruselu“ sú peniaze z našich daní, ktoré odvádzame do štátneho rozpočtu a štát ich platí do rozpočtu EÚ.
Navyše, každý eurofondový projekt je financovaný nielen z týchto „bruselských“ peňazí, ale aj z „národného“ spolufinancovania. Napríklad v prípade projektov realizovaných samosprávami (rekonštrukcie škôl a centier miest a obcí) je 15% spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu a 5% spolufinancovania pochádza z rozpočtov samospráv. Čiže tiež z našich daní. Pri projektoch realizovaných štátom (výstavba diaľnic, rekonštrukcie železničných tratí) je zvyčajne 20-percentné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.
Keďže nie som ani ekonóm ani matematik, ale politológ, spravím insitný prepočet (aby som udržal úroveň televíznych a rozhlasových spotov). Zo 100 EUR eurofondového verejno-investičného projektu je 20 EUR domáce spolufinancovanie a zo zvyšných 80 EUR pochádza 35 EUR (44%) z príspevku SR do rozpočtu EÚ. Takže zo 100 eurofondových EUR má 55 EUR, čiže väčšina, slovenský pôvod. Suma-sumárum, z tých 80% investícií financovaných z Európskej únie je z peňazí európskych daňovníkov financovaná menej ako polovica. A zo všetkých verejných investícií na Slovensku je v takomto prípade z peňazí pochádzajúcich od daňovníkov z ostatných členských krajín EÚ financovaná cca jedna tretina. Áno, je to stále významná čiastka, ale už nie taká, aby sme si zúfalo trhali vlasy, že bez eurofondov sa Slovensko nezmení na „modernú a vyspelú krajinu“.
Tieto prepočty nie sú možno úplne presné, ale pri tej jednej miliarde EUR (číslom 1 000 000 000 EUR), ktoré sme vďaka neschopnosti vlády nestihli v programovom období 2007-2013 (predĺženom až do roku 2015) vyčerpať (alebo rozkradnúť?), mi hádam pár miliónovú odchýlku vo výpočte nikto vyčítať nebude. Veď na (dez)informačnú kampaň v rámci Operačného programu Životné prostredie ide iba smiešnych 7,85 milióna EUR a na podobne skromnú (dez)informačnú kampaň v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti a Operačného programu Technická pomoc iba rovnako smiešnych 6 082 852,96 EUR bez DPH.
Navyše, žiadna slovenská vláda ani Európska komisia zatiaľ kvalifikovanejší prepočet buď neurobila, alebo ho zatiaľ nezverejnila. Alebo ho zverejnila tak, aby ho pokiaľ možno nikto nenašiel. V každom prípade, na zverejňovanie takýchto informácií nevyčlenila niekoľko miliónov EUR v rámci tzv. publicity. Veď koho by na Slovensku už zaujímalo, koľko z tých eurofondov sme si vlastne zaplatili z nášho vlastného vrecka (daní)?
PS: Tento článok vznikol aj bez finančnej podpory Európskej únie a rozpočtu SR.
* Nariadenie rady (ES) č. 1083/2006, Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006
