Ivan Kuhn
Politika Podpora športu alebo tunelovanie verejných zdrojov?
Futbal je na Slovensku jeden z dvoch najpopulárnejších športov. A aj preto ho niektorí politici radi využívajú na svoju propagáciu a často rozprávajú o podpore športu.
Vyštudovaný politológ, bývalý zahranično-politický redaktor Denníka SME, v súčasnosti SZČO, konzultant v oblasti eurofondov, analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika, poslanec Mestského zastupiteľstva v Rožňave, podpredseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS), otec štyroch detí. Zoznam autorových rubrík: Politika, Eurofondy, Eurobarometer, Súkromné, Nezaradené
Futbal je na Slovensku jeden z dvoch najpopulárnejších športov. A aj preto ho niektorí politici radi využívajú na svoju propagáciu a často rozprávajú o podpore športu.
V súvislosti s voľbami do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa budú konať 9. novembra tohoto roku, sa opäť rozvírila debata o potrebe spájania sa stredo-pravých strán. A objavili sa kritické hlasy voči niektorým politickým stranám, ktoré údajne rozbíjajú jednotu pravice a napomáhajú tak víťazstvu Smeru. Historická skúsenosť v prípade volieb predsedu Košického samosprávneho kraja tieto tvrdenia čiastočne potvrdzuje a čiastočne vyvracia.
Piatok 5. apríla 2013 bude pre Rožňavčanov mierne radostnejší, ako iné dni za posledné roky. Minimálne pre pár desiatok z nich. V priemyselnom parku, ktorý premiér Robert Fico slávnostne otvoril v máji 2010 (nie, to nie je preklep, bolo to v čase prvej Ficovej vlády), sa slávnostne otvorí prvá výrobná prevádzka. No ale čo už, keď výstavba priemyselného parku trvala takmer 3 roky (ak počítame od podpisu zmluvy o štátnej podpore) a príchod prvého (a zatiaľ jediného) investora takmer rovnako dlho.
Prečo by ste mali niekomu poslať link na dokument zverejnený na webe, keď si ho môžete pekne vytlačiť, naskenovať a poslať mu ho ako obrázkovú prílohu vo formáte jpg?
Dnes, 25. januára 2012, zavítal na návštevu mesta Rožňava prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Keďže som ako poslanec Mestského zastupiteľstva mal tú možnosť zúčastniť sa stretnutia predstaviteľov mesta a okresu s prezidentom, s radosťou som túto možnosť využil a položil prezidentovi otázku. Teda vlastne dve otázky, keďže na prvú otázku odpovedal síce veľmi obšírne, ale nie priamo.
Pred pár dňami sa redaktorka denníka SME dopustila demagógie vo svojom článku "Val v Európe nepodporili extrémistické strany". Poukázal som na to vo svojom blogu a ani nie dve hodiny po jeho zverejnení si redakcia priznala chybu a pozmenila titulok aj text článku. Tentokrát sa redakcia (lebo nepredpokladám, že je to dielo jedného redaktora / redaktorky) dopustila manipulácie.
Celá debata o schvaľovaní eurovalu sa na Slovensku zredukovala na to, ako dosiahnuť jeho schválenie a „splnenie si povinnosti voči Európskej únii". Ako keby iná alternatíva ani neexistovala. Ale ona existuje a bola niekoľkokrát v histórii európskej integrácie využitá.
Je mi vždy ľúto, keď sa Denník SME, v ktorom som dva a pol roka pracoval ako redaktor, uchýli k demagógii. Naposledy sa tak stalo v prípade článku s titulkom „Val v Európe nepodporili extrémistické strany". Autorka článku pritom sama seba usvedčuje z demagógie.
Hlavnou témou médií na Slovensku a v celej Európe je v súčasnosti schvaľovanie navýšenia Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), známejšieho pod názvom euroval. V tejto súvislosti sa na podporu schválenia navýšenia dočasného eurovalu (po ktorom má nasledovať aj schválenie trvalého eurovalu) objavujú rôzne argumenty. A veľmi často pseudoargumenty. Ale niekedy predstavitelia členských krajín EÚ a inštitúcií EU nechtiac prezradia pravdu.
Dnes si pripomíname jedno malé výročie. Presne pred rokom, 18. júna 2009 sa pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí uskutočnilo verejné zhromaždenie, ktoré mestská časť Staré Mesto zakázala (v rozpore so zákonom, ako neskôr rozhodol Krajský súd).
"Situácia na bojisku sa mení každým okamihom", povedal vraj Napoleón. A ani v politike to nie je inak.
Keď svetová finančná kríza tvrdo dopadla na Írsko, slovenskí lefties (ľavičiari) s nesmiernou (škodo)radosťou začali vykrikovať čosi o jasnom dôkaze, že trh a neoliberálna ekonomika zlyhala a je „jasné", že jedinou správnou odpoveďou na všetky ekonomické problémy je „silný sociálny štát".
keby aspoň „Neznámého vojína". Ale oni položili vence pri mauzóleu vietnamského komunistického vodcu Ho Či Mina. Kto „oni"? No predsa naši demokraticky zvolení poslanci na čele s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Paškom.
Že naši najvyšší ústavní predstavitelia majú záľubu v navštevovaní komunistických diktatúr a podobných džamahírijí, resp. v prijímaní návštev z týchto krajín (alebo aspoň v účasti na recepciách takýchto krajín) je všeobecne známa vec. Takže nikoho nemohlo prekvapiť, keď po minuloročnej návšteve premiéra Fica vo Vietname máme tento týždeň na návšteve Slovenska prezidenta Vietnamskej socialistickej republiky.
Skupina šiestich mimovládnych organizácií pred návštevou čínskeho prezidenta Chu Ťin-Tchaa na Slovensku doručila Prezidentovi SR, predsedovi vlády SR a predsedovi NR SR list, v ktorom vyzvala najvyšších ústavných činiteľov, aby na stretnutí s čínskym prezidentom otvorili aj otázku ľudských práv.
Bratislavu vo štvrtok a piatok tento týždeň čaká výnimočná udalosť. Uskutoční sa tu najväčšie verejné zhromaždenie Číňanov na Slovensku.
„Ľuďom neprekáža, keď sú uplácaní ich vlastnými peniazmi", hovorí novozélandský ekonóm Sir Roger Douglas, autor ekonomickej reformy na Novom Zélande. Či to platí aj na Slovensku uvidíme zhruba za rok.
Komunistické diktatúry si veľmi dávajú záležať na tom, aby v obyvateľoch krajiny, ktorú ovládajú, vytvorili dojem, že vládnu z vôle ľudu a ľud ich jednohlasne (alebo aspoň takmer jednohlasne) podporuje.
Po prvom kole prezidentských volieb sa roztrhlo vrece s politologickými analýzami (od mediálnych až po krčmové - alebo naopak) a ani ja som sa neudržal na uzde. Takže tu je môj pohľad na šance oboch kandidátov v druhom kole.
Nie som psychológ, ale politológ, napriek tomu si dovolím predostrieť pokus o psychoanalýzu pohľadu občanov eurozóny na potenciálne zrušenie alebo nezrušenie mincí v hodnote 1 (euro) centu a 2 (euro) centov. Som totiž presvedčený, že zatiaľ čo argumenty v prospech zrušenia týchto mincí sú primárne ekonomické, dôvody brániace ich zrušeniu sú politické a predovšetkým psychologické.