Od roku 1991, keďpozícia predsedníctva OBSE bola vytvorená, zastávali túto funkciu iba skutočnedemokratické krajiny. Dnes budú demokratické krajiny (pretože tie tvoriav OBSE väčšinu) rozhodovať o tom, či na túto pozíciu zvolia krajinu,ktorej vládca pripustí iba takú formu „demokracie“, „občianskych slobôd“a „ľudských práv“, ktorá neohrozí jeho pozíciu doživotného prezidenta s takmerneobmedzenými právomocami.
Naozaj ma veľmizaujíma, ako sa ministri zahraničných vecí, ktorí sa zodpovedajú skutočnedemokraticky zvoleným poslancom svojich parlamentov zachovajú pri dileme„sloboda a demokracia“ vs. „dobré vzťahy s vládcom krajinys bohatými zásobami energetických surovín“. A najviac ma zaujíma, akosa zachová „môj“ minister zahraničných vecí. V tejto chvíli už môžem ibapasívne čakať.
Pokuso ovplyvnenie rozhodnutia ministra prostredníctvom poslancov NR SRnevyšiel. Tých momentálne zaujíma predovšetkým situácia vo vládnej koalícii,takže mnohí sa nevenovali ani takej „drobnosti“ ako prerokovávanie zákonao štátnom rozpočte. Poslaneckélavice boli včera značne preriedené. Kto by sa už v takej situáciizaoberal nejakou iniciatívou skupiny mimovládnych neziskových organizáciíprijať v parlamente Vyhlásenie Národnej radySlovenskej republiky k 15. zasadnutiu Ministerskej rady Organizácie prebezpečnosť a spoluprácu v Európe. Dokonca ani médiá nie. Takže mineostáva nič iné, len dúfať, že ministra Jána Kubiša ovplyvní aspoň jehovlastná súdnosť. A jeho kolegov, ministrov zahraničných vecídemokratických krajín, tiež.
