Písomné zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu zatiaľ nie jek dispozícii, takže môžem vychádzať iba z ústneho zdôvodnenia, ktorézaznelo na pojednávaní, tak ako ho sprostredkoval denníkSME. „Súd v rozhodnutí zamietol argumenty sťažovateľov, podľa ktorých byEurópska únia po prijatí euroústavy vykazovala znaky štátneho zväzku. Okrem iného tomu podľa súdu odporujeskutočnosť, že EÚ nemá vymedzené vlastné územie či skutočnosť, že v štátochúnie naďalej rozhodujú národné inštitúcie .“
K dispozícii zatiaľ nie je ani písomné vyjadrenieEurópskej komisie a Európskeho parlamentu k memorandu o porozumení, ktoréČeská republika podpísala s USA, takže tiež môžeme vychádzať ibaz vyhlásení niektorých predstaviteľov týchto inštitúcií.
Napríklad holandská europoslankyňa a Parlamentnáspravodajkyňa pre uchovávanie osobných dát pasažierov leteckej dopravy (PNR)Sophia in 't Veldová vyhlásila.„Pre členské krajiny Schengenu platí, ževízová politika spadá do kompetencie EÚ. Mali by sme postupovať v jednotnejlínii, čo sa týka osôb prichádzajúcich do EÚ a občanov EÚ cestujúcich dozahraničia. Česká republika by nemala mať odlišný režim.“
Takže ako? Ak vízová politika spadá do kompetencie EÚ (ajkeď iba pre členské krajiny Schengenu), znamená to, že EÚ musí mať vymedzenévlastné územie, pretože vízová politika sa týka možnosti vstupu na ÚZEMIEURČITÉHO ŠTÁTU. Schengenská zmluva pritom bola zakomponovaná do Európskejústavnej zmluvy v podobe Protokolu 17. Mýli sa europoslankyňa aleboÚstavný súd?
Vysokí úradníci z Európskej komisie sa k memorandu oporozumení zatiaľ vyjadrovali diplomaticky,ale v jednej veci úplne jasne. „Bruselští právníci nyní text slovo poslovu zkoumají a hledají místa, kde by mohl dokument pojednávat o věcech, které jsou ve výlučné pravomociEvropské unie. Teprve až budou mít právní rozbor memoranda hotový,rozhodnou se, zda vůči Česku podniknounějaké právní kroky. „Není to snadná záležitost,“ řekl mluvčí Evropskékomise Johannes Laitenberger. „Komise siponechává právo přijmout adekvátní kroky,“ dodal mluvčí.“ Resp.„Európska komisia v utorok (26.2.2008) avizovala, že nejde o text, ktorý schválila a vyhradzuje si právo pristúpiť kprimeraným krokom voči Českej republike.“
Takže, opäť, ako? Ak sú veci, ktoré sú vo VÝLUČNEJ PRÁVOMOCIEURÓPSKEJ ÚNIE, platí tvrdenie Ústavného súdu že „v štátoch únie naďalej rozhodujú národné inštitúcie“?
A to v tejto chvíli hovoríme o status quo –teda o Európskej únii bez Európskej ústavnej zmluvy. Keby Európska ústavnázmluva bola schválená, významne by sa rozšíril okruh oblastí, v ktorých bysa v Európskej únii rozhodovalo väčšinovým hlasovaním (čo sa nakoniecstane, ak bude schválená Lisabonská zmluva, lebo tieto pasáže boliz ústavnej zmluvy prevzaté v podstate bez zmeny). To znamená, že tzv.„kvalifikovanáväčšina“ členských krajín by mohla prijať rozhodnutie, ktoré by bolov rozpore so záujmami jedného, alebo aj viacerých členských štátova nanútiť demokraticky zvoleným vládam a parlamentom týchto krajínriadiť sa nie v súlade s vôľou občanov tej ktorej krajiny, alev súlade s vôľou väčšiny krajín EÚ. Čo by napríklad mohlo znamenať,že Česko a Slovensko prídu o možnosť mať s USA bezvízový styk,ak sa ostatným krajinám nebudú pozdávať podmienky, za ktorých sa tieto krajinyna bezvízovom styku so Spojenými štátmi dohodnú (a to je možno neexistenciabezvízového styku s USA to najmenšie zlo). Ak už toto nie je znakom suverenity(a teda štátnosti) Európskej únie tak potom neviem čo....
Takže si myslím, že v písomnom zdôvodnení svojhorozhodnutia o tom, že nekonaním referenda o Európskej ústavnej zmluvenebol porušený článok Ústavy SR, podľa ktorého vstup do štátneho zväzku je možnýiba na základe referenda, by mal Ústavný súd predložiť sofistikovanejšiu právnuargumentáciu.
