Náš mimoriadne populárny a dôveryhodný (ako ukazujúvšetky prieskumy verejnej mienky) premiér zrejme dospel k presvedčeniu, ženie je dôvod aby sa obmedzoval kvôli pár nezávislým novinárom a aktivistommimovládnych organizácií, keď ľud mu verí. A tak sa o pár dní opäť vyberienavštíviť svojich bývalých (len či naozaj iba bývalých?) súdruhov tentokrátdo Vietnamskej socialistickej republiky.
Ale aby sme boli objektívni, treba dodať, že pán premiértúto návštevu efektívne skombinoval s účasťou na summite ASEM 7, ktorého cieľom je zlepšiť spoluprácuEurópskej únie s ázijskými krajinami. A na takomto významnom podujatípremiér Fico nemôže chýbať (obzvlášť ak sa koná v jeho milovanej komunistickej Číne). Veď tu sa budú riešiť dôležité veci, ktoré ľudízaujímajú a nie nejaké hlúposti, ktoré sa riešia na Radách Európskej úniea ktoré môžuvyriešiť ministri a netreba kvôli tomu do Bruselu ťahať premiérov. Alena diskusie do Pekingu a do Hanoja to slovenského premiéra ťahá.
Nehovoriac o tom, že podpísanie memorandao spolupráci a potvrdenie prvých kontraktov na dodávky energozariadení zoSlovenska do Vietnamu sú natoľko závažné problémy, že minister hospodárstvaĽubomír Jahnátek by to sám nezvládol a preto mu s tým premiér ide pomôcť.Neviem prečo, veď Jahnátkovaangličtina je skvelá. A aj netradičnéformy predaja vie ošetriť.
Len jednému nerozumiem. Prečo pán premiér nevyužil skvelúpríležitosť a nekúpilsi aj lístok aj do Pchjongjangu. Mal by to s malou okľukou po cestea súdruh Kim Čong-il by mal z takejto súdružskej návštevy určiteveľkú radosť. A navyše, Ficovi by tak už ostal iba posledný nesplnený sen– návšteva bratov Castrovcov na Kube.
Mimochodom, všimol si niekto z vás nejaký 17. november’89?
