Základné výsledky prieskumu zahŕňajúce celú vzorku respondentov (1) bolipublikované na web stránke KI (2) a prezentovanémédiám na tlačovej konferencii. Zaujímavý je ale aj hlbší pohľad na postojeobčanov z pohľadu veku, vzdelania a najmä volebných preferencií.
Prvá otázka sa týkala toho, do akej miery sa občaniazaujímajú o zahraničnú politiku. Iba 12% respondentov odpovedalo, žezahraničnú politiku SR sledujú pravidelne, 52% ju sleduje občas a 35,5% nesledujezahraničnú politiku SR vôbec. O zahraničnú politiku sa zaujímajú viac muži(pravidelne ju sleduje 17% mužov oproti 7,5% žien, vôbec ju nesleduje až 40%žien a iba 30,4% mužov). Nízky záujem o zahraničnú politiku prejavilimladí ľudia. Vo vekovej kategórii od 18 do 24 rokov sleduje zahraničnú politikupravidelne iba 3,8% občanov a vôbec nesleduje až 52,3%. Naopak výraznevyšší je záujem vo vekových kategóriách nad 45 rokov. Záujem o politiku rastie tiež sostúpajúcim vzdelaním. Najvyšší záujem majú ľudia s VŠ vzdelaním.V tejto kategórii sleduje zahraničnú politiku pravidelne 20% občanova vôbec nesleduje iba 13,6%. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že medzištudentmi (a keďže prieskum sa robil na vzorke občanov nad 18 rokov, išlo prevažneo študentov VŠ) je záujem o zahraničnú politiku veľmi nízky.Pravidelne ju sleduje iba 3,4% študentov a vôbec nesleduje až 52,4%študentov. Drobné rozdiely v miere záujmu o zahraničnú politikumôžeme pozorovať aj z pohľadu volebných preferencií, ale tieto rozdielynie sú veľmi dramatické. Ďalšie otázky boli položené všetkým respondentom, tedaaj tým, ktorí odpovedali, že zahraničnú politiku nesledujú vôbec.
Ďalšia otázka v prieskume bola zameraná na to, čisúčasná slovenská vláda uprednostňuje podporu demokratických síl a dodržiavanieobčianskych práv a slobôd v iných krajinách pred ekonomickýmizáujmami Slovenskej republiky alebo uprednostňuje ekonomické záujmy SR predpodporou demokratických síl, alebo sa v tejto oblasti snažío vyvážený prístup. Celkovo 23,8% respondentov si myslí táto vládauprednostňuje ekonomické záujmy SR pred podporou demokratických síla dodržiavaním občianskych práv a slobôd v iných krajinách.K tomuto názoru sa prikláňali najmä voliči SMK (42,6%), SDKÚ-DS (36,1%) a SNS(30,1%). Prekvapujúco, až 12,2% respondentov sa vyjadrilo, že súčasná slovenskávláda uprednostňuje podporu demokratických síl pred ekonomickými záujmami SR.Najviac sa k tomuto názoru prikláňali voliči ĽS-HZDS (20,3%) a opäťdosť prekvapujúcu aj voliči KDH (16%). Podľa 36,9% respondentov sa súčasnáslovenská vláda snaží o vyvážený prístup.
Následne bola respondentom položená otázka, ako byv tejto oblasti mala postupovať každá slovenská vláda. V celoslovenskompriemere sa za uprednostňovanie podpory demokratických síl a dodržiavanieobčianskych práv a slobôd v iných krajinách pred ekonomickýmizáujmami SR vyjadrilo iba 5,4% respondentov. Nadpriemerne sa za uprednostňovaniepodpory demokratických síl vyjadrili voliči SDKÚ-DS (12,8%) a SMK (10,8%). Zauprednostňovanie ekonomických záujmov SR pred podporou demokratických síl sa v celoslovenskompriemere vyjadrilo 21% respondentov. Túto alternatívu uprednostňovali viacvoliči SNS (26,9%) a SMER-SD (23,5%). Väčšina respondentov (55,8%) si myslí, žekaždá slovenská vláda by sa mala snažiť o vyvážený prístup.
Na Slovensku je teda viac občanov, ktorí si myslia, žesúčasná vláda uprednostňuje ekonomické záujmy SR pred podporou demokratickýchsíl, než občanov, ktorí si myslia, že súčasná vláda toho prepodporu dodržiavania občianskych práv a slobôd v iných krajináchrobí menej, než by mala. Čo je paradoxné, vezmúc v úvahu návštevy premiéraRoberta Fica v Líbyi a v Číne, či účasť na slávnostnej recepciiorganizovanej kubánskym veľvyslanectvom (3) pripríležitosti revolúcie, ktorá nastolila diktátorský režim Fidela Castra, ako ajskutočnosť, že premiér sa ani pri jednej zo spomínanej príležitosti verejnenevyjadril o porušovaní občianskych slobôd v týchto krajinách.Tieto názory svedčia o naivnom názore časti slovenskej verejnosti, ktorýje možno spôsobený aj nízkym záujmom občanov o slovenskú zahraničnúpolitiku, ako ukázal tento prieskum.
V prieskume sme tiež zisťovali, aké sú názoryslovenskej verejnosti na rôzne formy podpory demokratických síl vnedemokratických krajinách – či už ide o politické, finančné a materiálne,ekonomické alebo vojenské.
Najviac občanov súhlasí s tým, že každá slovenská vláda bymala podporovať demokratické sily v nedemokratických krajinách politickýmiprostriedkami (napr. hlasovaním v OSN alebo EÚ, prijímaním predstaviteľovdemokratickej opozície z nedemokratických krajín na najvyššej úrovni, apod.). S takouto formou podpory súhlasilo (4) 69,9%respondentov. Najviac s takouto formu podpory súhlasili voliči SDKÚ-DS (86,7%),SMK (80,4%) a SNS (79,6%), najmenšiu (aj keď stále väčšinovú) podporu má tátoforma opäť prekvapujúco medzi voličmi KDH (64%). Takáto forma podpory mánajväčšiu akceptáciu medzi respondentmi vo vekovej kategórii 25 - 34rokov (78,7%) a respondentmi s VŠ vzdelaním (87,1%).
Ďalšie formy podpory demokratické sily v nedemokratickýchkrajinách si už nezískali nadpolovičnú väčšinu slovenskej verejnosti.S tým, že každá slovenská vláda by mala podporovať demokratické sily vnedemokratických krajinách finančnými a materiálnymi prostriedkami (napr. poskytovanímfinančnej podpory slovenským MVO, ktoré sa venujú posilňovaniu demokratickýchhnutí a občianskej spoločnosti v nedemokratických a transformujúcich sakrajinách) súhlasilo iba 43,7% respondentov. Nadpolovičnú väčšinu si takátoforma podpory získala iba u voličov SMK (58,9%) a SDKÚ-DS (57,3%), nahranici sa ocitli voliči SNS (50%) a KDH (49,4%). S takouto formou podporysúhlasila aj väčšina respondentov vo vekovej kategórii 25 - 34 rokov (52%)a väčšina respondentov s VŠ vzdelaním (62,2%).
S tým, že každá slovenská vláda by mala podporovaťdemokratické sily v nedemokratických krajinách ekonomickými prostriedkami(napr. sankciami, obchodným embargom a pod.) súhlasilo 42,2% respondentov.Nadpolovičnú väčšinu si takáto forma podpory získala iba u voličov SDKÚ-DS(63,8%). S touto formu podpory súhlasí aj takmer polovica (48,6%) voličov SNS. Nadpolovičnúpodporu má tiež medzi občanmi s VŠ vzdelaním (54,3%).
Podľa očakávaní, použitie vojenských prostriedkov nemávýraznú podporu slovenských občanov. Iba 27,4% respondentov súhlasilos názorom, že každá slovenská vláda by mala podporovať demokratické silyv nedemokratických krajinách vojenskými prostriedkami (napr.v prípade potreby vyslať svoje vojenské jednotky ako súčasť kontingentuOSN, EÚ alebo NATO na ochranu demokracie, občianskych slobôd a ľudskýchpráv v nedemokratických krajinách). Viac priaznivcov (v porovnanís celoslovenským priemerom) takejto formy podpory demokratických síl jev radoch voličov SMK (35,2%), SNS (33,1%) a SDKÚ-DS (32,5%). Zástancoviatohto názoru mali nadpriemerné zastúpenie aj vo vekovej kategórii 25 - 34rokov (34,9%) a medzi ľuďmi s VŠ vzdelaním (35,1%). Vo všetkýchvekových aj vzdelanostných kategóriách však nadpolovičná väčšina respondentovvyslovila nesúhlas s použitím vojenských prostriedkov na tento účel, resp.na dosiahnutie tohto cieľa.
Respondenti dostali v ďalšej otázke na výber medzidvomi možnosťami, aké postoje by sme mali mať k nedemokratickým krajinám, s ktorýmiudržiavame štandardné diplomatické styky. 39,9% respondentov sa priklonilok tomu, že by slovenskí predstavitelia nemali zasahovať do vnútornýchzáležitostí danej krajiny. K tejto alternatíve sa prikláňajú najmä voliči ĽS-HZDS(51,3%), SNS (48,9%) a SMER-SD (43,7%). 45,1% respondentov si naopak myslí, žeslovenská vláda by popri udržiavaní diplomatických stykov s takýmitokrajinami mala súčasne podporovať demokratizáciu a dodržiavanie občianskychpráv a slobôd v týchto krajinách. Túto alternatívu preferujú najmävoliči SDKÚ-DS (67,2%), SMK (66,6%) a tiež KDH (53,3%). Takýto prístuppreferujú najmä občania s VŠ vzdelaním (57,1%).
Posledná otázka sa týkala uskutočňovania vzájomných návštevpolitických predstaviteľov na najvyššej úrovni. 40,5% respondentov simyslí, že každá slovenská vláda by mala s nedemokratickými krajinami,ktorých vlády porušujú základné občianske práva a slobody, uskutočňovaťvzájomné návštevy politických predstaviteľov na najvyššej úrovni tak akos hociktorou demokratickou krajinou a nezasahovať do vnútornýchzáležitostí danej krajiny. Takýto postoj preferujú najmä voliči ĽS-HZDS (49,6%),SNS (45,6%) a SMER-SD (44,3%). 44,4% respondentov očakáva, že pri každejtakejto návšteve by naši najvyšší predstavitelia mali upozorňovať druhú stranuna porušovanie občianskych práv a nutnosť demokratizácie danej krajiny. K tejtoalternatíve sa priklonili najmä voliči SMK (64,6%), SDKÚ-DS (57,5%) a KDH (47%).Takýto prístup preferujú opäť najmä občania s VŠ vzdelaním (59,3%).
Na základe prieskumu môžeme konštatovať, že spomedziparlamentných strán očakávajú aktívnejšiu a zásadovejšiu politiku vočinedemokratickým režimom najmä voliči SMK a SDKÚ-DS, naopak, najchladnejší súv tomto smere voliči SMER-SD a ĽS-HZDS. Určitým prekvapením sú názoryvoličov SNS (v pozitívnom zmysle) a KDH (v negatívnom zmysle). Najmäv prípade KDH, ktorého predstavitelia sa aktívne zapájajú napr. do podporydisidentov a politických väzňov na Kube i v iných krajinách, jezarážajúca nízka podpora pre rôzne formy podpory demokratických sílv tretích krajinách.
(1) Prieskum bol zrealizovanýna vzorke 1019 respondentov starších ako 18 rokov
(2) http://www.konzervativizmus.sk
(3) Autor mal na mysliminuloročnú účasť premiéra na tejto akcii, keďže účasť na podobnej recepciiv januári 2008 nemohla ovplyvniť názory respondentov prejavované naprelome októbra a novembra 2007.
(4) Súčet odpovedí „úplnesúhlasím“ a „skôr súhlasím“ Pozn.Článok bol editovaný 12.2. o 13:00 z dôvodu odstránenia chybných linkovna odkazy pod čiarou. Žiadne iné zásahy do textu neboli spravené.
