30. novembra 1989 totiž vstúpil do platnosti ústavný zákonč. 135/1989 Zb., ktorý deň predtým schválilo Federálne zhromaždenie ČSSR. Toutoprávnou normou sa zrušil (vypustil) článok 4 ústavného zákona č. 100/1960 Zb., Ústava Československejsocialistickej republiky. Znenie článku 4 bolo nasledovné:
„Vedúcou silou vspoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická stranaČeskoslovenska, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejšíchobčanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.“
Touto zmenou sa skončila „revolučná“ časť „nežnej“, alebo „sametovej“revolúcie a vytvoril sa priestor na dialóg, vyjednávania, kooptácieposlancov, zmeny zákonov a celý proces transformácie politického systémubol viac-menej ukončený prvými slobodnými voľbami v júni 1990.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že všetko, čo saudialo v období od 17. do 30 novembra 1989 bola z pohľadu vtedajšíchzákonov „protištátna“ a protiústavná činnosť. Každý z nás, ktorí smev novembri 89 aspoň raz vyšli niekam na námestie (či už v Prahe,Bratislave alebo v ktoromkoľvek inom meste) aby sme sa zúčastnili nanepovolenej demonštrácii, sa dopúšťal niekoľkých trestných činov protirepublike a jej socialistickému zriadeniu.
Jeden z najzávažnejších zločinov, ktorých sme sa vtedydopúšťali, boli požiadavky nastolenia slobody slova a slobody zhromažďovania sa,čo bolo v príkrom rozpore s článkom 4 socialistickej ústavy. Veďslobodné vyjadrovanie názoru a zhromažďovanie sa občanov bolo podrývaním postaveniaKSČ ako vedúcej sily v spoločnosti. Ako by KSČ mohla vykonávať úlohuvedúcej sily, keby sa občania schádzali kedy len chcú a nielen pripríležitosti osláv Víťazného februára, 1. mája a VOSR? A keby tamnedajbože ešte slobodne hovorili o tom, čo sa im na komunistocha socialistickom systéme nepáči? Veď by pri kombinácii týchto dvoch slobôdmohli dospieť aj k požiadavke slobodných volieb a nastoleniademokratického systému! A to už nie je nič iné ako protikomunistickákontrarevolúcia!
To všetko je už história. V novembri 1989 občanianiekoľko dní porušovali komunistické zákony, schádzali sa na nepovolených zhromaždeniach,slobodne vyjadrovali svoj názor, aj keď im socialistická ústava toto právo nezaručovalaa v kútiku duše dúfali, že komunistická stranaproti nim nepošle svoj ešte bojovnejší zväzok Ľudových milícií, aby im tienápady so slobodou a demokraciou nevytĺkli z hlavy.
Je december 2007 a v Ústave Slovenskej republiky sú ajtakéto ustanovenia:
DRUHÁ HLAVA - Základnépráva a slobody
Tretí oddiel
Politické práva
(1) Sloboda prejavu aprávo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právovyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľaduna hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikaniev odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienkyustanoví zákon.
(3) Cenzúra sazakazuje.
(4) Slobodu prejavu aprávo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatreniav demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Čl. 28
(1) Právo pokojne sazhromažďovať sa zaručuje.
(2) Podmienky výkonutohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, akide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôdiných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo prebezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnejsprávy.
Ľudovémilície už neexistujú a miesto nich tu máme Policajný zbor SR, ktorýnechráni „vedúcu silu v spoločnosti i v štáte“ ale občanov,ktorí sa chcú slobodne zhromaždiť a slobodne prejaviť svoj názor....
Kurník šopa, kde sa stala chyba?
