Tých, ktorí akúkoľvek kritiku dodržiavania ľudských práv pochádzajúcu z USA(hoc aj od mimovládnej organizácie) považujú a priori za neobjektívnumôžem ubezpečiť, že Kazachstanusa venuje aj Výročnáspráva Európskej únie o ľudských právach za rok 2006 . Tá síce neznámkuje, ale spomína napríkladvraždu AltynbekaSarsenbajeva, spolupredsedu opozičnej politickej strany NaghyzAk Zhol a vyjadruje obavy z toho, či súdny procesv tejto kauze bude férový. V správeEÚ sa tiež konštatuje, že prezidentské voľby v Kazachstane nespĺňalištandardy demokratických krajín, že vládna moc robí obštrukcie voči opozičnýmpolitickým stranám a neštátnym médiám. V správe EÚ zdôrazňuje, že bude situáciu v tejto krajinenaďalej podrobne sledovať, predovšetkým vzhľadom na ambície Kazachstanu uchádzať sao predsedníctvo OBSE v roku2009. Slovenskí predstavitelia sa takoudrobnosťou zaoberať zrejme nemienia a rovno prisľúbiliKazachstanu podporu bez akýchkoľvek podmienok .
Pritom v programovomvyhlásení súčasnej slovenskej vlády sa píše: „Vláda SR bude konštruktívnymspolutvorcom ľudsko-právnej politiky EÚ. Na rozvoj a presadzovanieľudsko-právnych noriem využije aj polročné predsedníctvo vo Výbore ministrovRady Európy (november 2007 – máj 2008).“ Musím uznať, že vláda svojepredsedníctvo vo Výbore ministrov organizácie, ktorej hlavným cieľom je „ochraňovať ľudské práva pluralitnú demokraciu a právny štát“,nemohla začať lepšie. V utorok 20. novembra sa Ministerstvo zahraničnýchvecí SR podieľalo na organizácii konferencie pod názvom „RadaEurópy - demokracia, ľudské práva, vláda práva pre 800 miliónov Európanov“a hneď na druhý deň slovenská polícia porušila ľudské práva jednejz 800 miliónov Európanov a Európaniek. Neviem sa dočkať, kedy nám vládapredvedie niečo z tej „konštruktívnej spolutvorby ľudsko-právnej politikyEÚ“ v praxi.
Mimochodom, v programovomvyhlásení vlády sa píše aj to, že vláda „bude kandidovať do príslušnýchmultilaterálnych štruktúr pôsobiacich v tejto oblasti (ľudsko-právnej,pozn. autora) a aktívne v nich pôsobiť.“ Nuž, pre začiatok bystačilo, keby Vláda SR začala aktívne pôsobiť v tejto oblasti na územíSlovenskej republiky. Napríklad pôsobením na Policajný zbor SR aby rešpektoval zhromažďovacie právoa právo na slobodu prejavu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky,alebo tým, že hostí z nedemokratických krajín, ktorých pozve na oficiálnuštátnu návštevu, bude dôrazne upozorňovať na to, že predpokladom ďalšieho upevňovaniaa prehlbovania ekonomických vzťahov je dodržiavanie ľudských, občianskycha politických práv v ich krajine. Ale to by sme ich najprv muselidodržiavať my sami.
Kazašský plyn a ropa sú pre Slovensko iste zaujímavé komodity. Otázkaje, či až tak zaujímavé, že kvôli nim treba spredprezidentského paláca násilne odvliecť jedinú protestujúcu zástupkyňu exilovej kazašskejopozície, aby NursultanNazarbajev videl, že to s obchodovaním s ním myslíme naozaj vážnea nejaký „krikľúň“ nám svojimi rečami o obmedzovaní slobody tlače v Kazachstane kaziť biznisnebude.
Kazašskýprezident mohol byť s návštevou Slovenska nadmieru spokojný. Prijal hoministerzahraničných vecí, predsedaparlamentu, premiér aj prezident,pričom anijeden z nich ho evidentne neotravoval a nebuzeroval nemiestnymi rečamio demokracii a občianskych slobodách. Keby len to, prezidentSlovenskej republiky Ivan Gašparovič dokonca udelil autoritárskemu vládcoviBiely dvojkríž prvého stupňa – teda najvyššie možné štátne vyznamenanie precudzieho štátneho príslušníka. A polícia demokratického štátuochránila život bývaléhogenerálneho tajomníka komunistickej strany Kazachstanu aj pred jediným opozičnýmnázorom, ktorý sa do uší samozvaného kazašského prezidenta mohol doniesť. Nazarbajev sau nás naozaj musel cítiť ako doma.
