Ale zase na druhej strane, keď tu na vás vytiahnem tieštatistiky, tak mám na to vďaka tejto úchylke morálne právo, na rozdiel odistého pokrytca, ktorý keď je reč štatistikách hovoriacich o rastúcom HDP,rastúcej priemernej mzde v národnom hospodárstve a klesajúcej mierenezamestnanosti, tak splieta čosi o tom, že jeho nezaujímajú čísla, alereálne problémy ľudí, ale keď sa hodí, vytiahne sa štatistika o tom, koľko% príjmu vydáva na potraviny priemerná slovenská domácnosť.
Teraz jeden disclaimer. Určite nie sme priemerná slovenskádomácnosť. V prvom prípade nie počtom členov, keďže je nás šesť.A zrejme ani príjmom.
Ako som už spomínal, štatistiku o nákladoch domácnostisi robím od r. 1998, ale až do marca 2002 som hádzal do jedného balíkapotraviny, nápoje (nealkoholické), hygienické potreby a čistiaceprostriedky. Až od apríla 2002 som tieto výdavky rozdelil do dvoch kategórií.
Takže to vyzerá takto:
Rok | Počet členov domácnosti | Priemerné mesačné náklady na potraviny vrátanenealkoholických nápojov (žiadny alkohol, ani cigarety) v Sk |
2002 (priemer za IV.-XII) | 4-5 | 10 030 |
2003 | 5-6 | 11 645 |
2004 | 6 | 12 864 |
2005 | 6 | 12 766 |
2006 | 6 | 11 799 |
2007 | 6 | 13 045 |
2008 (priemer za I.-VI) | 6 | 17 068 |
Keby som chcel byť zlomyseľný, tak na základe tejtoštatistiky skonštatujem, že za predchádzajúcej pravicovej vlády náklady napotraviny mojej rodiny stúpali iba mierne (pričom sa v tom čase početčlenov mojej rodiny zvýšil) a dokonca ku koncu volebného obdobia začaliklesať a odkedy prišla k moci ľavicová vláda, tak náklady mojejrodiny na potraviny prudko stúpajú.
Realita je však taká, že ako deti rastú, zjedia toho viaca tiež ako sa zvyšovala životná úroveň našej rodiny, tak kupujemekvalitnejšie a drahšie potraviny. Do akej miery sa pod nárast nákladovpodpísal rast cien potravín (a ropy = vyššie dopravné náklady) na svetovýchtrhoch som neskúmal. A keďže som SZČO s príjmom, ktorý kolíšez roka na rok, neprepočítaval som ani aké percento z príjmudomácnosti tieto výdavky predstavujú. Ale je to dosť a premiérv mojom prípade zrejme nie je ďaleko od pravdy.
Hlavne by ma však zaujímalo, čo chce pán premiér spraviť abysa situácia zmenila. Ja by som zopár návrhov mal. Napríklad zrušiť tzv.polmilionársku daň, výrazne znížiť daň z príjmu fyzických osôb, zvýšiťdaňový bonus na úkor prídavkov na deti.
Dúfam, že pán premiér nepríde s alternatívnym riešením,ako je ďalšie zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa, zvýšenievianočného príspevku pre dôchodcov, alebo odporúčanie, že máme žrať menej, abysme nekazili štatistiku. Aj keď pri pohľade na osobnú váhu si tov posledných niekoľkých mesiacoch hovorím aj ja....
