Takto zdôvodnil Ústavný súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie podľa ktorého Národná radaSlovenskej republiky neporušila Ústavu Slovenskej republiky, keď v roku 2005prijala Európsku ústavnú zmluvu (bez referenda).
„...musím opakovanezdôrazniť, že vízová politika je výlučnekompetenciou EÚ, čiže je na únii, aby rokovala s USA,“ vyhlásilkomisár pre slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť Franco Frattini, podľa ktoréhomôžu členské krajiny uzatvárať bilaterálne dohody s USA len vtedy, ak ide ootázky mimo komunitárnych kompetencií.
Takže o tom, že „v štátoch únie naďalej rozhodujú národné inštitúcie“ môžeme úspešne pochybovať.A to hovoríme o stave, ktorý panuje v súčasnosti beztoho, aby Európska ústavná zmluva vstúpila do platnosti. Ak by Európska ústavnázmluva vstúpila do platnosti, bola by suverenita členských štátov ešte viacobmedzená (čo sa stane, keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva).
Pravda, treba férovo priznať, že sa ešte nejednáo hotovú vec, pretože „predloženýmandát musia schváliť členské krajiny, ktoré sa ním budú zaoberať na aprílovomzasadnutí ministrov vnútra. Pre jeho prijatie je postačujúca kvalifikovanáväčšina. Následne by EK mohla začať rokovania s USA.“
Takže nám neostáva nič iné, iba veriť, že proti návrhuEurópskej komisie sa postaví dostatočný počet nových členských štátov tak, abynávrh nezískal kvalifikovanú väčšinu. Pretože s vidinou bezvízového stykus USA by sme sa mohli na pár rokov rozlúčiť, ak by Európska komisia začalavyjednávať pravidlá bezvízového styku spoločne pre všetkých 27 členských krajínEÚ. Napriek tomu, že „podpredseda EK jepresvedčený, že ak bude politická vôľa, mohli by sa otvorené otázky týkajúce savízovej politiky vyriešiť na júnovom summite EÚ-USA.“
Treba si totiž uvedomiť, že USA budú v najbližšíchrokoch iba ťažko súhlasiť s udelením bezvízového styku Bulharskua Rumunsku. Z rovnakýchdôvodov, z akých značná časť starých členských krajín zatiaľ neumožnila (a zrejme ešte párrokov neumožní) bulharským a rumunským (a v prípade niektorých krajínaj slovenským, českým,.....) občanom voľnývstup na svoj pracovných trh.
Slušne povedané, od Európskej komisie je neslušné, keďv mene jednotného postupu vyžaduje od nových členských krajín, aby savzdali svojej suverenity v oblasti vybavovania bezvízového styku presvojich občanov (ktorí sú zároveň občanmi Európskej únie), keď iná skupinaobčanov EÚ už bezvízový styk dávno má a EK za takmer 4 roky, ktoréuplynuli od vstupu desiatich nových členských krajín do EÚ nebola schopná pre 9z nich (+ Grécko) s USA vyjednať bezvízový styk.
A je pokrytecké ak Európska komisia toleruje to, že ajpo štyroch rokoch od vstupu desiatich nových členských krajín do únie nemajúobčania týchto krajín voľný prístup na pracovné trhy všetkých členských krajínEÚ, ale zároveň od nich požaduje solidaritu pri rokovaní s USA, abyobčania starých členských krajín nemuseli pri ceste do Severnej Amerikyodovzdávať úradom USA viac osobných údajov ako boli doteraz zvyknutí.
