Zrušenie 1 a 2 centových mincí - psychologický aspekt

Písmo: A- | A+

Nie som psychológ, ale politológ, napriek tomu si dovolím predostrieť pokus o psychoanalýzu pohľadu občanov eurozóny na potenciálne zrušenie alebo nezrušenie mincí v hodnote 1 (euro) centu a 2 (euro) centov. Som totiž presvedčený, že zatiaľ čo argumenty v prospech zrušenia týchto mincí sú primárne ekonomické, dôvody brániace ich zrušeniu sú politické a predovšetkým psychologické.

K tomuto zamysleniu ma viedla diskusia, ktorá sa rozpútala k návrhu OKS na stiahnutie spomínaných mincí z obehu a k článku Ondreja Dostála, ktorý publikoval na svojom blogu.

Ak by som mal túto diskusiu zhrnúť, najčastejším argumentom, alebo skôr tvrdením, bolo niečo v štýle „všetci v eurozóne sú s 1 a 2 centovými mincami spokojní iba Slováci (OKS, Ondrej Dostál) musia vymýšľať nejaké hlúposti“, alternatíve „ešte nepoužívame euro ani mesiac a už (vyššie uvedení) vymýšľajú nejaké hlúposti“.

Nuž pravda je taká, že ani Slováci, ani OKS, ani Ondrej Dostál nie sú vo vymýšľaní týchto „hlúpostí“ priekopníkmi. A dokonca ani nie v tom, že ich vymýšľajú iba mesiac po zavedení eura v našej krajine. Fíni totiž takúto „hlúposť“ vymysleli ešte skôr, ako vo svojej krajine zaviedli euro, a zaviedli ju do praxe od prvého dňa platnosti eura. Jednoducho prijali zákon, ktorý podnikateľom umožňoval zaokrúhľovať ceny nahor alebo nadol tak, aby nemuseli zákazníkom pri hotovostných platbách vydávať menšie mince ako 5 centov. 1 a 2 centové mince sú na území Fínska naďalej platným obeživom, ale používajú sa iba zriedkakedy, väčšinou cudzincami, ktorí prichádajú do Fínska. Fínsko razí aj obmedzené série 1 a 2 centových mincí, ktoré sú práve pre svoj nízky náklad medzi numizmatikmi veľmi cenené.

Vo Fínsku s de facto zrušením 1 a 2 centových mincí nebol žiadny závažný problém. Pred zavedením eura, minca s najmenšou hodnotou v obehu bola 10 penniä, ktorá mala hodnotu približne 2 centov (po zaokrúhlení, konverzný kurz 1 EUR = 5,94573 mk). Ďalšou najmenšou mincou v obehu bola 50 penniä, ktorá mala hodnotu približne 8 centov. Fíni teda „zrušili“ 1 centovú mincu, ktorá mala nižšiu hodnotu, ako najmenšia dovtedy používaná minca a 2 centovú mincu, ktorá bola zhruba na úrovni fínskej mince s najmenšou hodnotou a najnižšou reálne používanou mincou sa stalo 5 centov, ktorej hodnota je niekde na pol ceste medzi dvomi dovtedy najnižšími mincami v obehu.

Pre Fínou tak zrušenie 1 a 2 centových mincí nepredstavovalo žiadnu traumu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (prieskum, ktorý sa robí na objednávku Európskej komisie) si v roku 2005 vo Fínsku iba 8% občanov myslelo, že škála euromincí nie je dostatočná, čo sa dá interpretovať tak, že týchto 8% Fínov by privítalo zavedenie 1 a 2 centových mincí (samozrejme, existuje ešte jedna interpretácia, a to že chcú 5 EUR mincu :-). Suma sumárum, Fíni sú so zavedením tejto „hlúposti“ veľmi spokojní.

Navyše, Fíni neostali v eurozóne dlho osamotení v „zrušení“ 1 a 2 centových mincí. V roku 2004 sa k nim pridali Holanďania. Dôvody boli prozaické. Holandská centrálna banka (De Nederlandsche Bank) totiž vypočítala, že holandskí podnikatelia ušetria ročne 30 miliónov euro, keď nebudú musieť narábať s 1 a 2 centovými mincami.

Holanďania zvolili zaujímavý prístup, keď si dopady zrušenia 1 a 2 centových mincí a zaokrúhľovania cien na najbližších 5 centov vyskúšali na pilotnom projekte v meste Woerden, keďže aj v Holandsku panovali obavy z následného zvyšovania cien (práve obavy z toho, že zavedenie novej meny euro povedie k zvyšovaniu cien spôsobenému zaokrúhľovaním viedlo EÚ k rozhodnutiu zaviesť mince s takými nízkymi hodnotami). Ale pilotný projekt dopadol dobre a zavedenie systému zaokrúhľovania na 5 centov, ktorého výsledkom bolo praktické vylúčenie 1 a 2 centových mincí z obehu (hoci samozrejme aj Holandsku sú tieto mince stále platným obeživom a obchodníci ich akceptujú) si získalo aj podporu združení spotrebiteľov (podporu obchodníkov a bánk si získalo už skôr).

Jedným z dôvodov, prečo ani Holanďania nemali so zmenou zásadný problém je skutočnosť, že pred zavedením eura boli najmenšími mincami v obehu 5 cent, ktorého hodnota bola 2 euro centy (minca s nižšou hodnotou – 1 cent – bola v Holandsku zrušená ešte v roku 1983) a 10 cent, ktorého hodnota bola 5 euro centov (konverzný kurz 2,20371 NLG = 1 EUR). Takže Holanďania sa v podstate zbavili jednej mince, ktorá mala menšiu hodnotu ako bývalá holandská minca s najnižšou hodnotou a jednej mince, ktorá bola zhruba ekvivalentom bývalej mince s najnižšou hodnotou.

Fínsko a Holandsko sú zatiaľ jedinými krajinami spomedzi súčasných 16 členských krajín eurozóny, ktoré vytesnili 1 a 2 centové mince z obehu, ale je pravdepodobné, že tento stav sa skôr či neskôr zmení.

Naznačujú to výsledky prieskumov verejnej mienky Eurobarometer, ktoré sa v rokoch 2003-2006 robili v členských krajinách eurozóny (v tom čase bolo členom eurozóny 12 štátov EÚ).

Na otázku, či sú za zrušenie 1 centovej mince odpovedalo súhlasne nasledovné percento občanov:
2003 - 61%
2004 - 66%
2005 - 58%
2006 - 87%
Podobne sa väčšina občanov eurozóny vyslovila za zrušenie 2 centovej mince:
2003 - 55%
2004 - 60%
2005 - 52%
2006 - 82%
Len na doplnenie, 5 centovú mincu chcelo v r 2006 zrušiť iba 29% občanov eurozóny.

Samozrejme, existujú rozdiely v názoroch medzi jednotlivými členskými krajinami eurozóny. V roku 2004 boli za zrušenie jednocentoviek najviac Belgičania (78%) a Íri (75%), najmenej Nemci (32%). V tom istom roku boli za zrušenie dvojcentoviek predovšetkým Taliani (66%) a Belgičania (64%), najmenej opäť Nemci (34%).

Dôvod, prečo najväčšími odporcami zrušenia 1 a 2 centových mincí sú ausgerechnet Nemci, je psychologický. Pred zavedením eura bol totiž v Nemecku najmenšou mincou 1 pfennig, ktorý mal približne hodnotu ½ euro centu. Minca v hodnote 2 pfennigy mala teda hodnotu 1 centu a minca v hodnote 5 pfennigov hodnotu 2 centov (zaokrúhlený prepočet, konverzný kurz 1,95583 DM = 1 EUR). Pre Nemcov by zrušenie 1 a 2 centových mincí predstavovalo oveľa väčšiu zmenu oproti stavu pred zavedením eura.

Takže zatiaľ čo Nemci sa zubami nechtami držia 1 a 2 centových mincí a svojich x,99 cien (Tomáš Baťa by z nich mal radosť), Belgičania už nejaký čas uvažujú, že budú nasledovať svojich holandských susedov. Aj u nich však existuje určitá psychologická bariéra, keďže dve najmenšie používané mince pred zavedením eura mali zhruba hodnotu súčasných dvoch najmenších používaných mincí – 50 centimes  (približne 1 cent) a 1 frank (približne 2 centy) (konverzný kurz 1 EUR = 40,3399 BEF).

Slovensko v tomto prípade nebude výnimkou. Aj tu o podpore, či nepodpore „zrušenia“ 1 a 2 centových mincí rozhodne vysporiadanie sa s psychologickým efektom. Vzhľadom na hodnotu najmenších dvoch mincí pred zavedením eura sa Slovensko nachádza niekde medzi Fínskom a Nemeckom. Uvidíme na ktorú stranu sa v najbližších mesiacoch prikloní.

Skryť Zatvoriť reklamu