Organizáciu Spojených národov môžeme právom považovať za najväčšieho ochrancu ľudských práv na zemi, mohla by však robiť viac, no nerobí, pretože zažíva existenčnú krízu, ktorá započala už pri jej vzniku. Existenčná kríza začala byť najviditeľnejšia v priebehu posledných 20 rokov, kedy sa ukázalo, že ju paralyzujú totalitné prvky. O čom táto kríza je, čo nám ukazuje a čo s tým môžeme spraviť, sa dozviete v tomto článku.
V čom spočíva existenčná kríza OSN
Organizácia Spojených národov spája aktuálne 193 štátov po celom svete, niektoré viac demokratické, iné menej a niektoré vôbec. Tým pádom takáto prítomnosť autoritatívnych alebo nedemokratických štátov v OSN sa po istom čase stala prirodzenou súčasťou. Svojim spôsobom to nie je úplne na škodu, pretože za prvé, ľahšie sa s takýmito štátmi vedie dialóg o rôznych témach ako je humanitárna pomoc, boj proti klimatickej kríze a iné. Za druhé, aby OSN malo politickú silu pri presadzovaní mieru v konfliktných oblastiach, je potrebné, aby spolupracovala aj s okolitými štátmi, ktoré sa nemusia vyslovene považovať za demokratické.
Nedemokratické štáty teda nie sú najväčším ohrozením pre existenciu a fungovanie OSN až do momentu, kedy nemajú veľkú moc ohýbať niektoré jej časti vo svoj prospech. V tom spočíva ten problém, a teda, že niektoré nedemokratické až priam totalitné štáty dostali takú moc, že keby chceli, môžu niektoré činnosti OSN zneužiť vo svoj prospech.
V krátkosti si teda vysvetlime, že o čo ide a prečo je to tak. Jeden z najdôležitejších orgánov Organizácie Spojených národov je Bezpečnostná rada OSN, ktorej uznesenia sú záväzné pre jej členské štáty. Bezpečnostná rada má 15 členov, 5 stálych členov a 10 nestálych členov, ktorí sú volení Valným zhromaždením OSN na dobu 2 rokov. Každý zo stálych členov má právo veta, ktoré sa nedá zrušiť a vzťahuje sa na takmer akékoľvek rozhodnutie OSN. Štát, ktorý je stálym členom, má obrovské právomoci stopnúť rozhodnutie OSN v určitých otázkach. Nebol by to až taký problém, keby stálymi členmi nebola Čína a Rusko, jeden totalitný štát a druhý smerujúci k totalite. Ešte dodám, že stáli členovia sú preto stáli, pretože ich nemožno vymeniť a ani zrušiť.
O čo teda ide? Tým, že Rusko a Čína sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, tak môžu stopnúť akúkoľvek aktivitu OSN vo svoj prospech a nie náhodou sa tak aj deje. Stalo sa tak napríklad v prípade, keď mala Bezpečnostná rada OSN verejne odsúdiť vojenský puč proti demokraticky zvolenej vláde v Mjanmarsku, avšak nemohlo sa tak stať, pretože to Rusko a Čína zablokovali. Podobne sa tak stalo aj v prípade rezolúcií v Idlibe v Sýrií.
Existenčná kríza OSN spočíva teda v tom, že totalitným režimom sa dala obrovská moc pri ochrane základných ľudských práv a slobôd po celej zemi. Aby som však nebol kritický len voči týmto štátom, tak napríklad USA blokovalo rozhodnutia OSN v prípade militantných akcií zo strany Izraela, písal o tom viac Noam Chomsky vo svojej knihe Kto vládne svetu?. Ide o málo zmieňovaný príklad, kedy aj USA zlyhalo v ochrane ľudských práv a uprednostnilo svoje záujmy.
Čo nám to hovorí o ochrane ľudských práv
Je zvláštne, že rozhodovať o ľudských právach po celej zemi majú práve tie mocnosti, ktoré s tým majú najväčší problém. V prípade Číny som o tom napísal celý článok. Opäť použijem slová, ktoré som použil v tom článku a to, že pre Čínsku vládu neznamenajú ľudské práva nič viac než len prázdne slová. A to platí bohužiaľ aj pre vládu v Rusku.
Teraz sa opýtam čisto z morálneho hľadiska, ako môže chrániť ľudské práva po celej zemi štát, ktorý mučí a terorizuje svoju vlastnú menšinu, ktorý predstavuje bezpečnostné riziko pre okolité štáty a ktorý nedodržuje základné princípy ľudských práv (= Čína)? Rovnaká otázka platí aj na krajinu, ktorá sa snaží destabilizovať štáty Európy svojimi propagandistickými ťahmi plnými dezinformáciami, krajina, ktorá ide smerom k cenzúre a napádaniu odporcov režimu, a ktorá teda rovnako predstavuje bezpečnostné riziko pre niektoré okolité štáty (= Rusko)? Nemali by mať takúto veľkú moc práve najdemokratickejšie štáty, ktoré sú hodné tejto zodpovednosti? Podľa mňa áno.
Na jednej strane sa dá pochopiť zámer zakladateľov OSN o stálom členstve týchto 5 štátov, predsa len išlo o najväčšie mocnosti, ktoré by sa touto úzkou spoluprácou mohli donútiť k spolupráci a spoločnej ochrane ľudských práv, no žiaľ dnešná realita je trochu odlišná. Čína nám nespočetne veľa krát dokázala, že vie prekročiť akékoľvek hranice, len aby naplnila svoje vlastné ambície a ciele. S autoritatívnymi režimami sa ťažko vedie dialóg o ľudských právach a slobôd, poväčšine fungujú len sankcie a diplomatický nátlak, preto by mali vyspelé demokratické štáty spolu užšie spolupracovať a ťahať za jeden koniec. V konečnom dôsledku sme demokracia aj my, občania, ktorí môžu tej úzkej spolupráci napomôcť.
Je viacero názorov, ktoré podporujú tézu, že neexistuje žiaden legálny postup ako zrušiť práva stáleho člena žiadnemu z 5 stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Smeruje to teda k otázke, že či jediné riešenie je v zrušení OSN a postaviť ho nanovo. V inakšom prípade sa táto kríza nedá asi ani zmeniť. Otázku, že či to je správne alebo nie, si zodpovedzte sami.
Fungujúca OSN by mala byť aj v našom záujme, keďže je to organizácia, ktorej cieľom je udržovať mier vo svete, pomáhať ľuďom, ktorí trpia napríklad vojnou alebo hladom a v podstate sa snaží o dodržiavanie ľudských práv vo svete, čo nie je ľahká úloha v dnešnej dobe. Uvidíme, ako sa bude môcť zachovať OSN v prípade Ruskej invázie na Ukrajinu.
PS: Ukrajina, sme s tebou.
