reklama

Smerujeme dnes k demokracii?

Esej bola venovaná 75. výročiu založenia OSN. Predpovedám budúcnosť podľa toho, čo poznáme a to je naša história.

Smerujeme dnes k demokracii?
Niccolo Macchiavelli
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„…Pretože ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva a že vybudovanie sveta, v ktorom sa budú ľudské bytosti zbavené strachu a núdze tešiť slobode prejavu a viery, bolo vyhlásené za najvyšší cieľ ľudstva…,“1 takto znie časť preambuly Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Keď sa písali tieto slová, určite nikto nepredpokladal, že svet bude po 75 rokoch vyzerať ako dnes. Že demokracia sa nám začne strácať a ustupovať dozadu, kde jej ľudia prideľujú miesto. Do popredia sa dostáva identitárska a silne nacionálna politika. To nás vzďaľuje viac a viac od tej demokracie, ktorá bola naším vzorom pri zakladaní OSN. V poslednej dobe zaznamenávame celkový posun krivky demokracie smerom nadol, čo jasne znamená, že nejdeme správnym smerom – smerom k demokracii.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V snahe prirovnať to dnes k niečomu známemu a odhadnúť, kam smerujeme, nemusíme chodiť po odpovede ďaleko. Stačí sa pozrieť do minulosti a aplikovať to na súčasnosť. Začnime teda minulosťou. Obdobie pred 2. svetovou vojnou sprevádzala povojnová kríza, ktorá výrazne ovplyvnila ekonomiku. Okrem toho ľudí čakala veľká hospodárska kríza a väčšina už aj tak žila v chudobe. Ešte však nevedeli, že sa rútia do ďalšej vojny, k ďalšej katastrofe. Okrem krízy čelili aj veľkému spoločenskému napätiu. Ľudia, prirodzene, začali hľadať, kto môže za tú ich chudobu a za to nešťastie, ktoré sa im prihodilo. A takto začal vzostup určitých skupín ľudí, ktoré chceli využiť aktuálnu slabosť spoločnosti a dostať sa tak k moci. Spoločenská situácia sa zhoršovala, ľudia začali masívne protestovať proti dovtedy zvolenej vláde, a tak sa napätie časom stupňovalo viac a viac. Na verejnosť sa dostali ľudia, ktorí poznali „vinníka” za ich problémy. Hlásali tiež, že keby mali dostatok moci oni, vedeli by túto situáciu vyriešiť – jednoducho populizmus, aký poznáme aj dnes. Ľudia sa v spoločenskej biede, neveriac, že sa môže všetko obrátiť proti nim, rozhodli dať šancu takýmto ľuďom. Však prečo by to nemalo fungovať? No a takouto cestou sa podarilo nacistom dostať k moci za pomoci Hitlera. Podobne to bolo aj v Taliansku, kde takéto hnutie využívalo svoje polovojenské oddiely na zastrašovanie ľudí a následné sľubovanie, že situáciu vyriešia práve oni. Razom vedela jedna politická strana zmeniť demokratické Taliansko na fašistický štát. Tu však treba povedať, že takéto hnutia boli po celej Európe vrátane Anglicka, Dánska či Francúzska. Úspech týchto skupín v jednotlivých krajinách a ich neúspech závisel od toho, aká bola spoločnosť vedomá, súdržná a ako tieto skupiny ľudia vnímali. V Nemecku a Taliansku sa im teda podarilo uspieť a my vieme, čo nasledovalo potom. Do veľkej miery to zapríčinila nálada spoločnosti, ktorá bažila po veľkej zmene vo vedení štátu, a tak sa aj stalo. Je však dôležité spomenúť, že dve ideológie fašizmus a nacizmus, asi jedny z najhorších ideológií vôbec, získali vo svojich krajinách moc viacmenej demokratickou cestou.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnešná situácia je podobná. Už dlhšie sa hovorí o ekonomickej recesii, ktorá trápi spoločnosť. Ľudia  cítia napätie v spoločnosti, čo sa prejavuje najmä jej roztrieštenosťou, množstvom protestov či slovníkom dnešných politikov vo svete kopírujúcich nálady danej spoločnosti. To všetko pôsobí spätne na ľudí a tí sa potom uchyľujú k stranám, ktoré dovtedy v spoločnosti nemali veľký hlas. Najčastejšie ide o krajne pravicové strany, ktorým začali v poslednom období narastať preferencie. Pozrime sa na Európu, kde napríklad v Španielsku zaznamenala nárast preferencií strana Vox, ktorej sa dlhé obdobie predtým nedarilo uspieť vo voľbách, no dnes už jej ľudia sedia v parlamente so slušným zastúpením. Alebo posledné prezidentské voľby vo Francúzsku, kde bola kandidátka z Národného frontu, ktorá je verejne známa ako strana s nacionálnymi heslami a nie prívetivou rétorikou voči imigrantom. V Grécku vzostup strany Zlatý úsvit, v Belgicku známa politická strana Flámsky záujem. Jedným z výraznejších príkladov môže byť Taliansko, kde sa priamo extrémisti dostali do vlády. Matteo Salvini, jeden z bývalých ministrov, svojím slovníkom pripomína Mussoliniho. Ale aj v takom Česku je podobný trend, príkladom je SPD s veľmi protimigračnou rétorikou. Najznámejším príkladom pre nás môže byť Slovensko a strana ĽSNS, ktorá v krajine rozširuje viacero dezinformácií, aby vyvolala chaos, čo má viesť k upevneniu si postavenia v krajine. Nárast takejto nacionalistickej a identitárskej politiky vidno všade vo svete, od amerických volieb a spôsobu kampane, akým vyhral Donald Trump, cez izraelské voľby, kde boli vysoké preferencie u kandidáta, ktorý hovoril o zabratí územia susednej Palestíny, až po lídrov v krajinách ako je Mexiko, Salvádor atď. Veľká časť týchto politických hnutí sa považuje za populistické a často sú sprevádzané rasizmom a xenofóbiou, čo nie je bežnou črtou demokratických strán. Okrem toho sa v časoch internetu rozmohla veľká kampaň dezinformácií, ktoré v niektorých prípadoch využívajú tieto strany ako prostriedok na očierňovanie rôznych skupín ľudí, ktorých sa snažia vykresliť ako nepriateľa alebo vyvolať v spoločnosti chaos, čo by malo zvýšiť ich šance na získanie si moci.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako pred sto rokmi, aj dnes sa ukazuje na vinníka za naše problémy. Či už za to môžu imigranti, homosexuáli, liberáli, vždy sa nájde niekto, ku komu treba prejaviť nenávisť. Politický nacionalizmus je nebezpečný, a najmä vtedy, keď sa pritom rozosieva nenávisť voči iným. Je tu ale jedno veľké spojenie medzi trendmi dnešného sveta a tými pred sto rokmi. A to, že všetky tieto hnutia sa dnes snažia získať moc demokratickou cestou, tak ako získal kedysi moc Hitler alebo Mussolini. To znamená, že Hitler bol vlastne produktom demokracie. A tak ako bol produktom on vtedy, môžu byť produktom zajtra jemu podobní. Demokracia je dnes krehká, ak by si toto niekto neuvedomoval, stačí sa pozrieť do Maďarska, kde demokracia je už len na papieri. Orbán so svojou politickou stranou premieňajú štát na totalitu. Nejde tu však len o samotný vzostup fašizmu, ale o celkové trendy, ktoré môžu byť nebezpečné pre demokraciu. Najlepšie to vidno vo voľbách, kde aj strany, ktoré pôsobia v krajine už dlhšie obdobie, vnímajú, že ľudia žiadajú zmenu. A tiež, že ľudia načúvajú viac emóciám než faktom, že začínajú nasledovať viac tých politikov, ktorí sľubujú „poriadok” v krajine. A všetci vnímame, že vznikajú určité skupiny ľudí, ktoré sa stotožňujú zo slovom „antisystém” a takýto fenomén sa začína odrážať aj v tých zmienených voľbách, čo nie je dobrá správa. Domnievam sa teda, že pri súčasných trendoch dospejeme do bodu, keď ľudské práva stratia jednu zo základných charakteristík, ktorou je univerzálnosť. Nebudú teda platiť pre každého. V ohrození vidím najmä menšiny, a nie iba etnické, ale rôzneho druhu. A ako som už spomenul, demokracia nám ustupuje a to môže viesť až k jej zániku. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Víziu toho, aký svet chceme, už máme jasne definovanú napríklad v takých preambulách, ako je v Charte OSN alebo Všeobecnej deklarácií ľudských práv. To ako tú víziu dosiahnúť, je už ťažšie. Ja verím v jediný spôsob, ako to naplniť. A tým je vzdelanie a osveta. Pretože len správne nastaveným systémom vzdelávania si vieme vychovať demokratickú spoločnosť, ktorá bude zdieľať spoločné hodnoty a zároveň ich udržiavať. A prečo práve vzdelanie? Pretože demokracia je zložitý a komplexný systém a nedá sa naplniť bez vzdelávania spoločnosti. Ako dôkaz tejto potreby je výborný príklad Afrika. Práve v Afrike sme videli posun formálnych demokracií za posledné storočie smerom hore, čo je dobrá správa, no zároveň miera demokracie je tu stále na veľmi nízkej úrovni práve pre nedostatočné školstvo, v ktorom ľudia nepoznajú daný systém, nevedia ako voliť a dokonca nepoznajú ani svoje vlastné práva. To vedie k zvýšenej miere kriminality a korupcie. Existuje tiež veľa príkladov práve z Afriky, keď sa vďaka vzdelaniu zvýšila daná miera demokracie v tých lokalitách, kde sa vykonávala. Vzdelanie a osveta nám dáva možnosť zlepšiť demokraciu v každej krajine. Pretože dnes voliči týchto zmienených strán nie sú fašisti ani nacisti, rovnako ako neboli ani v tom čase pred sto rokmi, sú to tí istí ľudia, ktorí sú buď v chudobe, alebo nesúhlasia s dnešnými hodnotami, no a možno ich len nemal kto naozaj o týchto veciach učiť. Takýto typ ľudí je potom ľahké namotať na populizmus, pretože si plne neuvedomujú následky. Okrem toho sú emócie hlavnou zbraňou takýchto extrémistických politických strán, pretože tým priamo ovplyvňujú ľudí k tomu, aby ich volili. A rovnako ako pred sto rokmi aj dnes sa dá nepremysleným rozhodnutím ľahko ovplyvniť, kde a ako budeme žiť najbližšie roky. Danú osvetu a vzdelávanie môže robiť každý jeden z nás, no najviac môže spraviť OSN alebo iné medzinárodné spoločenstvá, pretože majú obrovský vplyv na štáty. To, ako presne vzdelávať k demokracii a jej hodnotám, o tom by sa dala napísať ďalšia esej, no treba sa hlavne pozrieť na to, kde vzdelávanie funguje a zobrať si to za vzor. Skvelým príkladom sú severské krajiny, ktoré majú najvyššiu mieru demokracie a zároveň veľmi dobrý školský systém. Skvelým vzorom pre nás môže byť napríklad Nórsko, ktoré sa pravidelne umiestňuje na prvom mieste v správe The EIU, ktorá zostavuje každý rok rebríček krajín podľa miery demokracie2. Zároveň je aj na prvom mieste HDI rebríčka za rok 2019, v ktorom je práve jedným z kľúčových kritérií aj vzdelávanie3.

1 Organizácia Spojených národov (1948). Všeobecná deklarácia ľudských práv. 

2 The Economist Intelligence Unit (2019). Democracy Index 2019 A year of democratic setbacks and popular protest.

3 UN Development Programme (UNDP) (2019). Human development report 2019. New York: United Nations.

Matej Kuka

Matej Kuka

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Autor sa dlhodobo venuje vo voľnom čase problematike ľudských práv, demokracii, Európskej únií a všeobecne problémom, ktoré trápia dnešný svet. Bol účastníkom Olympiády ľudských práv, debatného klubu a veľa projektov. Pre SME BLOG sa vyjadril, že "tento blog beriem ako niečo, kde môžem občas zverejniť svoje myšlienky a názory." Aktuálne je študentom v Dánsku - odbor Computer science. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu