Je sobota v medzi sviatočnom období, pochmúrne počasie, ktoré skorému januárovému dátumu v Bardejove vôbec nesvedčí. V meste stretám kolegu - otca, tlačiaceho kočiar so svojou ratolesťou. Výraz jeho tváre v ničom nezaostáva za meteorologickou situáciou tohto dňa a ekonomickou situáciou väčšiny Bardejovčanov. Po ceste domov míňam ešte jedného staršieho kolegu - starého otca, s kočiarom. Výraz jeho tváre však pôsobí dojmom spokojného človeka, ktorého nekvária obavy o budúcnosť malého obsahu, v ním tlačenom kočiari.
Obava o budúcnosť, svoju či svojho potomstva, je asi najväčšou hnacou silou, ktorá vedie ľudstvo vpred. Rovnako aj v Bardejove hľadá mnoho rodičov spôsob ako svoje deti najlepšie pripraviť na lepší život. Jedným z dôkazov sú náhliaci sa rodičia v blízkosti rôznych jazykových, výtvarných, tanečných škôl, plaveckého výcviku alebo tunajších športových klubov. Táto ich zaneprázdnenosť im však nedovoľuje dozerať na pánske huncútstva volených zástupcov, dozerať na ďalší faktor, ktorý ma na kvalitu života ich ratolestí nemenej dôležitý význam. Po založení odborníkmi obsadenej drevárskej „eseročky", sa tak v meste chystá bez väčšej odozvy ďalší „bomba kšeft".
Správa o rekonštrukcii a modernizácii futbalového štadióna je potešujúca pre tých občanov mesta, ktorých kariéra, očakávania alebo voľný čas je spojený s futbalom príp. so stavebnou alebo inou činnosťou, pre ktorú je táto akcia prísľubom finančného prilepšenia si. Je však, vzhľadom na ekonomickú situáciu Bardejova a jeho občanov 1,25 milióna eur z našich daní (bez započítania úrokov, keďže aj štát aj mesto si na svoj chod rovnako ako na túto megainvestííciu musí požičiavať) adekvátna suma na uspokojenie potrieb tejto hŕstky „fandov" v pomere k počtu obyvateľov ? Aká je vlastne konečná cena futbalového štadióna po započítaní úrokov i nákladov predchádzajúcej rekonštrukcie? Vnímanie peňazí zo štátneho rozpočtu takisto „eurofondov", ako cudzích alebo nebodaj, zadarmo, zodpovedá skôr zlodejskej logike a chrapúnstvu, než akejkoľvek ekonomickej realite. Nečudujme sa tak stavu tejto spoločnosti, v ktorej sa necháme politikmi kúpiť za naše vlastné peniaze.
V predchádzajúcej predvolebnej kampani sa víťaz komunálnych volieb 2010 prezentoval štúdiami lyžiarskych vlekov, golfového ihriska v Bardejovských Kúpeľoch, krásnym športovým areálom na ľavom brehu Topľe či obchvatmi Bardejova i mestskej časti Dlhá Lúka. Nič z toho však dodnes nie je ani len rozostavanou realitou. Nie sme dokonca schopní prepojiť mesto s jeho mestskými časťami bezpečným chodníkom či cestou pre cyklistov o riešení parkovania nehovoriac. Na mestskej plavárni deti drkocú zubami, na zimnom štadióne sa počas ako tak bezpečnej jedinej popoludňajšej jeden a pol hodinovky v týždni, takmer nedá pohnúť. V lete na kúpalisku šľapete po nepríjemné slizkých rohoch bazéna už pár dní po vykonanej sanite. Cez víkend tu rodičovi z detskej otázky „Kam pôjdeme, čo budeme robiť ?" puká hlava. Víkend, voľný čas jednoducho deťom a mládeži v Bardejove veľa nedopraje.
Voči počítačom, krčmám, barom, alkoholu, drogám mesto cez víkend ponúka len málo alternatív, vo večerných hodinách takmer žiadnu. Mnohí ľudia odchádzajú z mesta, aby uživili svoje rodiny a daňami aj rodiny mestských úradníkov a mesto nie je schopné zabezpečiť pre ich deti štandard kultúrno-športového vyžitia pre 21.storočie?
Akú budúcnosť má mesto, ktoré nevie pomôcť ľuďom nájsť si tu adekvátne uplatnenie ? Akú budúcnosť má mesto, ktoré nedokáže naplniť túžbu mládeže vynikať v iných disciplínach ako tie, ktorých miestny predstavení sú spriaznencami Mestského úradu? Akú budúcnosť tu máme my všetci, keď z tohto mesta utekajú šikovní ľudia, pretože tu nenájdu zmysluplnú prácu a nemajú ani priestor plnohodnotne tráviť voľný čas?
Ten zadumaný otec, tí medzi krúžkami ubehaní rodičia, pomáhajúci svojim deťom, si v konečnom dôsledku škodia. Pokiaľ sa na mestskom gazdovaní, vnímaní hodnoty ľudského kapitálu, ktorý Bardejov bezpochyby má, nič nezmení, ich vzdelané deti sa zo stáží v zahraničí nebudú mať kam vrátiť, tobôž ak si tam nájdu ešte aj partnera. Rodičom na kontakt s nimi a vnúčatami zostane len monitor na rohu písacieho stola.
Ten spokojný starší pán s kočiarom z úvodu článku, tu možno v čase dospelosti našich detí už ani nebude. Na to aby sme my, milé Husákové deti, zvrátili nepriaznivé bardejovské smerovanie, by bolo dobré, aby jeho gazdovaniu v tomto meste, bolo vyjadrené čo najskôr záverečné poďakovanie. Samotná zmena na primátorskom kresle však nestačí. Skúsme už teraz hľadať vhodných ľudí do mestského zastupiteľstva, ľudí so skúsenosťami zo zahraničia, ľudí uvedomujúcich si skutočnosť, že na to aby sa ich deti mali v tomto meste dobre, je treba, aby sa mali dobre aj tie ostatné. Terajší mestskí páni, deti Gottwalda, Zápotockého a Novotného už totižto predvolebnú kampaň začali. Ich cieľovou skupinou však nie sme my, rodičia súčasných detí, ale športové kluby, záujmové organizácie, zväzy a jednoty, jednoducho dobre organizovaná široká voličská základňa.
