Na tlačovej konferencii HK Bardejov pred začiatkom novej sezóny zaznelo niekoľko podstatných detailov, ktoré vnášajú svetlo do fungovania športu a to nielen na miestnej úrovni. Bohužiaľ miestnym médiám prepadli tieto podstatné detaily cez spravodajské sito. Cenu za najpovrchnejšie informovanie verejnosti si odnáša verejnosťou platená Bardejovská televízia, ktorej prípadný kandidát na cenu za prínos pre bardejovský hokej je dopredu jasný (Boris Hanuščák). Podobne by zrejme volilo aj vedenie HK Bardejov. Spolupráca SMER-u a SNS teda funguje aj na regionálnej úrovni.
Manažér MHC 46 Bardejov by však zrejme rád iné vedenie mesta alebo minimálne iný prístup k financovaniu športu mládeže.
Športovým plánom HK Bardejov sa média venovali z môjho pohľadu dostatočne, skúsme sa teda povenovať filozofii klubu, ktorá ráta s domácimi odchovancami.
Zhrnieme si stručne podstatné vyhlásenia k tejto filozofii:
Nastupujúci tréner A-mužstva Dávid Všetečka hlási „Z juniorského tímu nie je čo vyberať“
Vedenie HK sa sťažuje na nekoncepčnú prácu s mládežou, pričom zároveň konštatuje, že mladým hráčom chýba sebadisciplína, dochvíľnosť, srdce bojovať pre svoje mesto.
„Dospelí chlapci nemajú návyky, úctu k materskému klubu, odohrať zápas či celú sezónu nie je pre nich prvoradé. Chlapci v juniorke potrebujú prevýchovu.“ Tak hodnotia situáciu s mládežou predstavitelia seniorského klubu.
Manažér mládežníckeho klubu MHC 46 Bardejov pripomína: „ Nekoncepčne sa s mládežou pracovalo za minulého vedenia – neexistujúci prechod dorast – juniori, juniori - áčko. Financovanie športu na úrovni samosprávy je podľa neho katastrofálne! Mestá a obce by sa mali inak stavať k športu. Chlapci v doraste končia s hokejom.“
Po týchto vyhláseniach je zrejmé, že vízia kádra HK Bardejov s prevažne bardejovskými odchovancami je nereálna. Prečo? Tvrdenie, že chlapci potrebujú prevýchovu by mohlo na prvý pohľad cieliť na bývalé vedenie klubu. Pravdou je však, že až na pár výnimiek nový mládežnícky klub pokračuje v spolupráci s pôvodným trénerským zložením. Ak teda po absolvovaní 12 ročného tréningového procesu konštatuje vedenie seniorského klubu, že chlapci potrebujú prevýchovu, nemá ani jeden z terajších ani minulých športových funkcionárov svoje pôsobenie v takejto športovej organizácii označiť za úspech, tobôž sa takýmto pôsobením hrdiť pri svojich ďalších ambíciách v spoločensko-politickom smerovaní.
Cieľom tohto článku nie je popisovať tréningový proces v iných kluboch či krajinách, kde podobný problém s odchovancami nepoznajú. V dnešnej dobe existuje dostatok dostupných informácií, ktorých aplikácia v prípade schopného manažmentu by s výsledkami nenechala na seba dlho čakať. Na spomínanej tlačovej konferencii bohužiaľ nezazneli riešenia, ktoré by naznačovali, že vedenie seniorského klubu tuší odkiaľ vietor fúka, či to ako sa s nedisciplinovanosťou odchovancov mieni vyrovnať. Výzva na prevýchovu takmer dospelých ľudí zaváňa bezradnosťou.
Nie je v tomto smere jedným z neuralgických bodov práve delenie na seniorsky a mládežnícky klub? Každý ambiciózny tréner chce vidieť u svojich zverencov výsledky bez ohľadu na vek. Dnešní odborníci z oblasti športu naznačujú, že za odlivom detí zo športu v puberte či za výkonnostným stropom na začiatku dospelosti je príliš skorý akcent na výkon v rannom veku. V 15. rokoch majú naši mladí športovci za sebou takmer desaťročnú kariéru s okolo 2 tisíckami hodín drilu. Tlak na výkon v mládežníckych kategóriách, selekcia pri preferovaní určitého typu hráčov môže totiž spôsobiť to, že nám do juniorky vydrží len za hrsť toho, čo bude v budúcnosti použiteľné a zbytok vhodné podľa manažérov seniorského klubu na prevýchovu. Podľa najnovších poznatkov svetovej športovej psychológie by životným záujmom seniorského klubu mala byť primeraná príprava mládeže s mierne začínajúcim tlakom na výsledky okolo trinástich rokov, to by ale väčšina mládežníckych trénerov musela v rámci súčasného systému často odchádzať z turnajového ľadu s dlhým nosom. Z pohľadu takéhoto systému by tak samostatný mládežnícky klub výsledkovo vyzeral často ako klub babrákov. Fínsky odborník Jukka Tikkaja angažovaný SZĽH práve kvôli realizácií zmien v systému práce s mládežou tvrdí, že ak sa chceme vrátiť na medailové pozície potrebujeme nastaviť tréningový proces tak, aby produkoval sebavedomých športovcov, ktorých výkonnostný vrchol bude kulminovať v seniorských kategóriách (nie v juniorských ako je to v súčasnosti). V najnižších vekových kategóriách odporúča menej špecializácie a tlaku na výkon, rozvoj športovej všestrannosti, systém by mal zostať otvorený pre záujemcov o hokej až do 15 rokov! Pre mnohých skúsených trénerov zrejme niečo nepredstaviteľné, bohužiaľ pochybovači sa nájdu aj v nastupujúcej generácii trénerov.
Čo však z vyššie uvedeného vyplýva pre rodiča, daňového poplatníka, obec? Verejné peniaze určené na rozvoj športu by mali ísť v prvom rade na rozvoj všeobecnej športovej prípravy mládeže už od predškolských zariadení a na podporu športovania verejnosti. Športovanie čo najširšej verejnosti a jeho podpora zo strany samosprávy je do budúcna kľúčová. Sedavé zamestnanie, technológie orientované na komfort od najmenších až po seniorov bude zvyšovať tlak na verejne zdravotníctvo a s ním spojené verejné financie cez zvýšený nápor na ortopedické, fyzioterapeutické ale aj gastroenterologické ambulancie. Súčasný systém financovania športu na tento aspekt pozabúda a z pohľadu najnovších poznatkov športových vied, športovej psychológie je absolútne nevyhovujúci aj z pohľadu prípravy vrcholových športovcov v ich rannom veku. Prostredníctvom premotivovaných dospelých kradne naším najmenším detstvo. K civilizačnému stresu pripája nepochopiteľný stres z voľnočasovej aktivity. V mestách takmer neexistujú kluby kde by si deti mohli zahrať hokej, futbal len tak pre zábavu – čo paradoxne športovo vyspelejšie krajiny, organizácie považujú za základný kameň prípravy vyrovnaného, sebavedomého, kreatívneho športovca.
Politická kariéra sa stala motiváciou pre viacerých športových manažérov aj v našom regióne, ktorých hlavným motívom je podpora športu a hlavným argumentom ich úspešne pôsobenie v športových kluboch. Pýšia sa objemom vlastných financií investovaných do športu. Aj na základe vyššie uvedeného však stojí za zváženie, či ich možno považovať za rozumných hospodárov, sledujúcich trendy vo svojom odvetví zohľadňujúcich záujmy svojich zverencov a na základe toho investujúcich do rozumných stratégií.
