Mám 37 rokov a tri deti v predškolskom veku. Spolu s manželkou hľadáme dennodenne cestu ako z nich vychovať slušných a zodpovedných ľudí, tak ako sa o to určite snažia a snažili v mnohých iných prípadoch aj iní rodičia. Každý z nás vodí svoje ratolesti na krúžky, angličtinu, hokej, futbal, dúfajúc, že im to raz pomôže nájsť si životnú cestu, na ktorej budú šťastné. O 15 – 20 rokov sa budú rozhodovať či z Bardejova odídu resp. či sa do Bardejova vrátia. O tom ako sa rozhodnú ony, a či sa dnešnou snahou vychovať slušných, zodpovedných a vzdelaných ľudí nepripravujeme o spoločnú budúcnosť našich rodín v Bardejove, alebo inak povedané o dôstojnú starobu v kruhu svojich detí a vnúčat sa však rozhoduje práve teraz. Nekonečné rady u lekárov, “ochota“ na úradoch, zamestnanosť na úrovni z pred dvadsiatich rokov spolu so vzorkou ľudí snažiacich sa v súčasnosti o politické posty, veľa nádeje na zmenu v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí nedávajú. Ak si teda spájame svoju budúcnosť s Bardejovom, je treba toto mesto postaviť na nohy. Prvotným cieľom by malo byť mestské zastupiteľstvo chrliace dobré nápady a priestor pre ľudí aj mimo zastupiteľstva, ktorí sa skôr spoliehajú na silu sebavedomej komunity ako na euro fondy. O tom , že má Bardejov skôr problém práve v zmýšľaní značnej časti mestského zastupiteľstva než v osobe primátora, svedčí takmer jednohlasné pridelenie čestného občianstva človeku, ktorý je príkladom toho, ako ďaleko sa dá postúpiť ak nevytŕčaš z radu, myslíš účelne a konáš vypočítavo.
Bardejov potrebuje čerstvú krv a nové myslenie. Alibistické čakanie na to, že našu budúcnosť vyrieši niekto za nás, presne podľa našich predstáv a najlepšie bez nášho dozoru prinieslo za posledných pár desaťročí minimálny pokrok. Zrejme čakáme na diaľnicu.........,ktorá k nám nikdy nepovedie. Budúcnosť našich detí, rodín a Bardejova za nás nevyrieši ani Fico, Radičová, Procházka, Hanuščák, Šmilňák, Tarcala či Kukulský. To ako bude Bardejov vyzerať o 15 – 20 rokov je kapustou každého jedného z nás.
