Nuž, a tak po dosiahnutí uznania z The Metropolitan Museum of Art, ako aj členstva v Silvermine odhodlal som sa napísať knižku "Márne volanie". Od r. 1998 keď uzrela svetlo sveta, až donedávna nevyvolala žiadnu odozvu. Pardon, jednu jedinú, ale tá stála za to. Autor Inkognito sa snažil prezentovať objektivitou, ale postupne sa ocitol v samom suteréne "intelektuálnych fekálií", pretože z mojich názorov usúdil, že na "každom kroku" som sa "zarámoval" do polohy neuznaného génia, a v tejto chorobnej zmesi urobil akože vtipný záver, že tu nejde ani tak o márne, skôr márnivé volanie, ktoré by vystihovalo moju samoľúbu ješitnosť "uboleného, neuznaného šesťdesiatnika". Lenže, ako sa zdá, jednako sa voľačo z tej knižky na ten "inkognito mozog" zavesilo, lebo na koniec týchto jedovatých slín konštatuje , že keby som bol namiesto márnivosti skromnejší, nemuselo by to byť - márne volanie...! No a keďže som ešte stále nažive v pomeroch tejto bohovskej demokracie, pán Boh zaplať aj za to.
Záboj Bohuslav Kuľhavý
akad. maliar, zakladateľ postmoderného maliarstva, a podčiarkujem, v celoplanetárnych súvislostiach - konečne, prečo by som nedal za pravdu o svojej márnivosti nielen tomu "inkognito" ...!
