Táto nevšedná téma bola veľmi lákavá. Tesne pred začiatkom prednášky bolo problém nájsť voľné miesto. Tajuplná miestnosť ,kam aj kráľi chodia pešo zaujala mnohých Košičanov. Vďaka pripravenosti a profesionálnemu prístupu podala ing.arch.Alena Hrabinská túto tabuizovanú tému vtipne s ľahkosťou, a s profesionálnym nadhľadom. Sympatická architektka v spolupráci s PhDr.Marcelou Ďurišovou, Ing.Tinou Markušovou a Mgr.Jurkom Gembickým dokázala, že sa dá verejne hovoriť o témach, o ktorých sa nehovorí.
V úvodnej časti prednášky si prítomní ozrejmili rôzne zaujímavosti z dávnej histórie. Dozvedeli sme sa, že už aj Rimania používali hromadné toalety. Na týchto nie najpríjemnejších spoločenských stretnutiach boli prítomní hlavne muži. Na verejných toaletách, ktoré boli vyrobené z mramoru a z kameňa riešili spoločenské problémy a politiku. Tieto nevhodné spoločenské rituály veľmi rýchlo vyšli z módy. Záchody začali patriť k tabuizovaným témam. Toalety boli zaradené k technickým zariadeniam, ktoré slúžili na zber, zhromaždenie a transport odpadu. Po krátkom úvode prednášajúca uviedla aj niektoré ďalšie technické zaujímavosti, ktoré objavila v dobových obchodných katalógoch. Zavtipkovala, že záchody sa umiestňovali v závetrí, za maštaľou, aby sa nešírili choroby. Podotkla, že najväčším problémom bol zápach s ktorým si dlhé stáročia nedokázali poradiť. Prítomných zaujali rôzne technické riešenia, zdvojené nádoby, pákové systémy a kovové konštrukcie. Mali zabezpečiť, aby sa zápach ďalej nešíril. Osobitným projektom boli takzvané bezpachové záchody, ktoré využívali na zásyp dezinfekčné prášky, alebo rašelinu. Podľa projektu z roku 1899 mali byť toalety umiestnené na severnej strane budov. Splachovacia toaleta sa prvýkrát objavila v Anglicku v roku 1596.Skutočne funkčnú porcelánovú misu so splachovačom si dal patentovať anglický hodinár Alexander Cummings.
V ďalšej časti v krátkosti priblížila Ing.Hrabinská históriu kanalizačného systému a vodovodu v Košiciach. Túto problematiku podrobne spracovala PhDr.Marcela Ďurišová. Košičania sa dozvedeli, že v minulosti zabezpečoval prívod úžitkovej vody čermeľský potok. Rodinné domy mali v tom období vlastné zdroje vody, ale obyvatelia mali k dispozícii aj verejné studne. Začiatkom 20.storočia začala v Košiciach výstavba mestského vodovodu na základe projektu, ktorý schválili v roku 1899.Už v roku 1912 vodovod fungoval v 1572 budovách, čo bol veľký pokrok na vtedajšiu dobu. V ďalšej časti bola reč o kanalizácii mesta. Na začiatku 19.storočia sa začali používať povrchné zberné jarky. Predtým sa používali klenuté a rovno prestropené kanály zo 14.storočia, ktoré boli postavené z okruhliakov a z fylitovej dlažby. Dláždenie malo zabrániť nielen priesakom, ale aj podmytiu základovej špáry kanála vodou.
Ďakujeme Ing.Hrabinskej a košickému dejepisnému spolku za smelosť a otvorenosť. Talentovaná architektka so svojou prednáškou ukázala historikom, že hovoriť treba aj o tom, o čom sa nehovorí...
Príspevok je dostupný aj na facebookovej stránke Dejepisného spolku v Košiciach.
https://www.facebook.com/DejepisnySpolokVKosiciach?ref=stream&hc_location=timeline&filter=3
