Prekážkou podpory kultúry národnostných menšín je komplikovaný zákon o KULTMINOR-e.

Národnostné menšiny žijúce na Slovensku majú garantovanú podporu svojej kultúry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Deje sa tak prostredníctvom Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (či tiež KULTMINOR), zriadeného samostatným zákonom v roku 2017.

Keď vznikol, predstavoval na jednej strane prenos kompetencií štátu v podpore kultúry národnostných menšín na samostatný orgán a zároveň mal ambíciu posilniť priestor pre uplatnenie samosprávnosti jednotlivých menšín v rozhodovaní o podpore vlastnej kultúry.Zo zákona KULTMINOR prerozdeľuje 8 mil. eur pre 13 národnostných menšín a podporuje tiež multikultúrne projekty. Pravdou je, že v roku 2017 sa zároveň aj navýšila suma na kultúru národnostných menšín o 100 %, z toho niečo viac ako polovica ide na maďarskú kultúru.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zákon je pomerne komplikovaný a nevytvára priestor pre diferencované prístupy k podpore jednotlivých menšín tak, ako by si to situácia vyžadovala. Viackrát bol už novelizovaný, naposledy na jar tohto roka, kedy išlo o stransparentnenie procesu voľby členov odborných rád. Novela mala zopár kritikov, predovšetkým zo strany politikov zo strany MOST – HÍD, ktorí v predchádzajúcom období zákon o KULTMINOR presadili. Až do novely zákona, síce KULTMINOR evidenciu organizácií podieľajúcich sa na voľbe členov odborných rád robil, ale nezverejňoval, teda vlastne sme nepoznali legitimitu jednotlivých hodnotiteľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na základe evidencie vznikne súbor voliteľov za každú národnostnú menšinu. Súbor voliteľov potom zvolí troch z piatich členov jednej odbornej rady alebo troch odborných rád, ktorá sa podieľa na hodnotení projektov, a teda odporúčaní na ich podporu. V praxi by to malo znamenať, že nejaká menšinová reprezentácia vyhodnotí projekty, ktoré sa potom realizujú, aby rozvíjali kultúru danej menšiny. Predpokladá to, že najmenej traja odborní hodnotitelia reprezentujú záujmy menšiny.

Pred niekoľkými dňami, v súlade s poslednou novelou zákona, KULTMINOR zverejnil zoznam organizácií, ktoré sa prihlásili a splnili podmienky pre registráciu kultúrnych organizácií národnostných menšín.

Skryť Vypnúť reklamu

Komplikovane napísaný zákon predpokladá, že všetky menšiny realizujú projekty v troch oblastiach a)Podpora kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávacej činnosti, vedy a výskumu, b) Podpora literárnej, nakladateľskej a vydavateľskej činnosti a c)Podpora divadelného, hudobného, tanečného, výtvarnéhoa audiovizuálneho umenia. A teda organizácie, ktoré sa do evidencie kultúrnych organizácií národnostných menšín prihlásia, sa musia jednoznačne priradiť k niektorej z uvedených oblastí podpory, aby tak mohli voliť svojho zástupcu do odbornej rady. Ale život väčšiny organizácií je rôznorodejší a umelé definovanie, že prevažuje jedna z uvedených oblastí im komplikuje život. Je to veľmi formálny prístup, ktorý nezodpovedá potrebám tých menšín, ktoré majú iba jednu odbornú radu, a to sú všetky okrem maďarskej a rómskej (tie majú tri odborné rady, na každú z vyššie definovaných oblastí samostatnú).

Skryť Vypnúť reklamu

Ale vráťme sa k zboru voliteľov – tí sú v každej menšine rozdelení do troch skupín, aby každá skupina zvolila svojho zástupcu do odbornej rady. Takto čisto teoreticky to vyzerá ako dobrý vzorec participácie a samosprávnosti. Ale práve zverejnená evidencia nám ukazuje, že pravdepodobne ide o dosť veľký fejk. Prečo? Lebo je viacero národnostných menšín, ktoré majú iba jednu – dve organizácie a majú voliť troch členov odbornej rady. Ibaže každá organizácia má iba jeden hlas. Čo to v praxi znamená? Že síce zákon sa tvári na podporu participácie pre všetky národnostné organizácie, ale iba na oko. Napríklad, chorvátska menšina má už desaťročia jednu strešnú organizáciu, tá sa prihlási do evidencie a má jeden hlas (sama zvolí či je to hlas a) b) alebo c), teda zvolí iba jedného svojho zástupcu. Že je tomu tak, vedia všetci, ktoré tému národnostných menšín sledujú komplexne už roky. Evidencia ukázala, že rovnaká je situácia aj v nemeckej a moravskej menšine. Bulharská menšina má dve organizácie, poľská tri, rovnako ako srbská. V prospech českej menšiny sa do registrácie prihlásilo 6 organizácií, ale 5 z nich potvrdilo afiláciu k oblasti a), teda opäť nezvolia 3 členov odbornej rady. Rovnako je to aj v prípade ukrajinskej menšiny. Dokonca ani organizácie rómskej menšiny nevolia plný počet všetkých možných zástupcov, lebo v oblasti b) sa nezaevidovala ani jedna organizácia. Pozor, ešte jeden vážny poznatok, niektorí členovia niektorých odborných rád môžu byť zvolení jedným či dvoma hlasmi, a aj tie si môžu dať sami, alebo ich dostanú od organizácie, v ktorej pôsobia. Jediná menšina, ktorá naplní literu zákona je maďarská, a aj v tomto prípade sa môže stať, že člen odbornej rady je zvolený malým – štatisticky nevýznamným počtom hlasov.

V tomto smere treba oceniť iniciatívu novej riaditeľky KULTMINOR, ktorá vyhlásila aj nominácie na členov odborných rád na miesta, ktoré zo zákona menuje ona. Získa tak odporúčania na odborníkov z radov menšín, čo môže vyvážiť chaos okolo volených členov.

Takže verejne dostupná evidencia ukázala, že zákon je deravý a svojou komplikovanosťou vlastne príslušníkom národnostných menšín kladie do cesty bariéry.

Čo ešte evidencia odhalila? To, čo sme mnohí tušili. Jedna fyzická osoba môže byť štatutárnym zástupcom viacerých organizácií, čím potom získava viac hlasov. Je to fér? Prečo sa to deje, že niekto zakladá na rovnakej adrese alebo s rovnakým štatutárom viacero organizácií? Určite to má mnoho dôvodov, jedným môže byť aj to, že dotácie na podporu kultúry národnostných menšín sa pokladajú za štátnu pomoc a zakladaním viacerých organizácií sa žiadatelia môžu vyhýbať limitom minimálnej pomoci.

Evidencia tiež potvrdila, že nie je jednoznačné vnímanie toho, čo je kultúrna organizácia národnostnej menšiny. Či ide o organizáciu, vo vedení ktorej sú príslušníci národnostnej menšiny, či ide o organizáciu, kde sú aj príslušníci menšiny, alebo sú príslušníci menšiny cieľovou skupinou, alebo, dokonca, ide o organizáciu, ktorá o menšinovej problematike realizuje projekty pre majoritu. Ako by to malo byť si budú musieť vydiskutovať jednotlivé menšiny vo vnútri, tie menej početné to budú mať jednoduchšie ako tie početnejšie.

Evidencia ukázala, že ak by zákonodarca chcel vychádzať v ústrety všetkým menšinám rovnako, musel by zákon opäť novelizovať, a to rozsiahlejšie a selektívnejšie s ohľadom na stav a rozvoj jednotlivých menšín. Novelizáciu by si zaslúžili aj v zákone definované oblasti podpory, ktoré sa premietajú do štruktúry podpornej činnosti, ktorá opäť neodráža potreby všetkých menšín.  Ďalším priestorom pre úpravu bude aj zverejnenie výsledkov sčítania ľudu, ktoré poskytne informáciu o aktuálnom etnickom zložení Slovenska.

Samostatnou kapitolou KULTMINOR-u je administratívna náročnosť všetkých procesov, a to tak pre žiadateľov, ako aj pre zamestnancov. Na administratívu je určených 5% z celkovej dotácie, čo je v súčasnosti 400 000,- €, a to absolútne nepostačuje, aby procesy boli pružné a vychádzali z potrieb žiadateľov.

Summa summarum chýba nám moderný zákon o podpore národnostných menšín, ktorý by definoval aj podporu kultúry, a to oveľa modernejším spôsobom ako je tomu doteraz.

Zuza Kumanova

Zuza Kumanova

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kultivovaná debata nás posúva ďalej. Verejné politiky potrebujú priestor na hľadanie riešení. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu