Začiatkom februára hypertextový odkaz/link na spomínanú analýzu ponúkala sekciia "Nezaradené materiály" na webe o rokovaniach vlády. Analýza bola označená ikonkou "Materiál pre informáciu". O dva týždne neskôr som spomínaný odkaz márne hľadal medzi nezaradenými materiálmi, medzi materiálmi, o ktorých vláda už rokovala, a aj medzi materiálmi, ktoré boli zaradené na najbližšie rokovanie vlády. Možno som niečo prehliadol, ale odkaz na materiál som už na webe Úradu vlády nenašiel.
Google analýzu na stránke www.rokovania.sk (vlastník ÚV SR) stále nájde priamo.
Zostáva veriť, že s analýzou sa oboznámi aj premiér, pochopí ju a uverí špecialistom od ministra-nominanta Smeru. Miesto osobného overovania informácií v zahraničí by sa mohol plne venovať vyvodzovaniu zodpovednosti a minimalizácii škôd.
Citáty z analýzy (a komentár):
"Momentálny prebytok ponuky nad dopytom a nejasný vývoj po roku 2012 sú momentálne faktory, ktoré vytvárajú tlak na pokles ceny AAU ... Odporúčaná kúpna cena je na úrovni okolo 10 € za tonu AAU."
Triviálna úvaha/otázka znie: Keď ceny emisných kvôt (AAU) sú tlačené nadol a odporúčaná cena teraz je 10 €, bol ich predať pred rokom a pol za 5,05 € resp. za 6 € dobrým obchodom?
"Podľa doteraz uzatvorených obchodov a prebiehajúcich rokovaní o predaji s AAU sa cena pohybovala a pohybuje v rozmedzí od 6 EUR do 13 EUR za tonu. "
Vyplýva z toho, že cenou 6 resp. 5 € za tonu sme urobili horší biznis ako hocikto iný?
"V prípade predaja súkromným spoločnostiam, ktorých motiváciou kúpy je následný predaj ďalšiemu subjektu, je predpoklad tlaku na nižšiu cenu ... Odporúčaným spôsobom je priamy predaj konečnému „užívateľovi“ prostredníctvom verejného tendra alebo priamych rokovaní za pomoci medzinárodne kredibilného zástupcu (broker, banka)."
Ak Slovensko predalo emisné kvóty za ešte nižšiu cenu, než bola vtedy na burze (kde sú nízke ceny), nebol predaj kvót súkromnej spoločnosti tou najhoršou metódou predaja?
Analýza spomína burzu ako najtransparentnejší spôsob predaja, ale upozorňuje na nevýhody: "neznámy kupujúci a tým pádom nemožnosť priameho využitia GIS (pozn. autora: Zelené investičné schémy - zvyšujúce cenu) a pravdepodobne nízka cena".
Prečo minister zvolil možnosť predať kvóty súkromnej spoločnosti, keď ministerstvo pozná tieto súvislosti?
"Predávané množstvo má takisto vplyv na cenu, čím je predávané množstvo väčšie, tým sa zvyšuje predpoklad tlaku na pokles ceny."
Ukrajina predala Japonsku 30 mil. ton, Japonci chcú nakúpiť okolo 100 mil. ton, Španieli takmer 160 miliónov ton, atď. Objem slovenského obchodu s Interblue - 15 miliónov ton - zrejme nebol natoľko ohurujúci, aby z cenu stiahol na najnižšiu hladinu. Čo teda bolo tým faktorom, že cena musela byť najhoršia spomedzi všetkých (tvorcom analýzy) známych cien?
"Predávajúci podmienku zaplatenia doplatku kúpnej ceny splnil doručením správy o použití finančných prostriedkov získaných z predaja AAU na projekty zatepľovania ... Kupujúci nepovažuje materiály predložené predávajúcim za prijateľné a je toho názoru, že zmluvná podmienka pre vznik nároku na doplatok kúpnej ceny nebola zo strany predávajúceho splnená.
Z uvedeného dôvodu kupujúci nezaplatil, ani po opakovaných výzvach predávajúceho, doplatok kúpnej ceny v celkovej výške 15 mil. €. Meritórne však úhradu 15 mil. € zatiaľ žiadnou formou neodmietol."
Keď firma Interblue Group LLC odmietla zaplatiť, lebo materiály umožňujúce hovoriť o Zelenej investičnej schéme (GIS) podľa nej boli nepresvedčivé, tak jediná reakcia ministerstva bola opakovaná výzva na zaplatenie?
Ak Interblue súhlasila s dodatkom na zaplatenie 15 mil. € v náväznosti na ekologické projekty (GIS), je logické predpokladať, že preto, lebo chcela emisné kvóty ďalej predať ako naviazané na GIS (teda za vyššiu cenu). Prečo nepadla otázka, či Intergroup Group LLC ďalej predala kvóty"s GIS" alebo "bez GIS"? Ak pri predaji uplatnila "naviazanosť na GIS", tak Interblue nemôže príliš špekulovať a de facto sa tak postaviť do situácie, že kvóty kúpila bez viazanosti na GIS, ale predala ich inak. Na druhej strane, ak ich predala ako "teplý vzduch" (bez GIS) tak je zbytočné vkladať nádej do slov, že platbu "meritórne neodmietla". Získalo/snažilo sa získať ministerstvo informáciu o tom, ako kvóty Interblue predala ďalej? Prečo tento spor už dávno nerieši súd?
"Nakoľko je Zmluva uzatvorená na dobu určitú, nie je možné ju vypovedať podľa zákona. Zmluvné strany si v zmluve vzájomne neupravili ani možnosť a podmienky jednostranného odstúpenia od Zmluvy v prípadoch porušenia niektorej zo zmluvných povinností jednou zo zmluvných strán. ... Zo zmluvy vyplýva, že akékoľvek zmeny alebo doplnky je možné vykonávať len na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných strán."
Nič nové, ale konečne aj ministerstvo priznáva, že reči o právych možnostiach zrušiť zmluvu, boli len hmlou. Kto za ministerstvo posudzoval právnu stránku zmluvy? Bola to externá právna pomoc? Čo za to ministerstvo zaplatilo? Spolupracuje s tým právnikom/právnou kanceláriou naďalej?
"Vzhľadom na nové skutočnosti v obchodnoprávnom vzťahu založenom Zmluvou spojené s oznámením kupujúceho Interblue Group LLC. o univerzálnom právnom nástupcovi kupujúceho Interblue Group (Europe) AG, je potrebné právne analyzovať, s ohľadom na tvrdené právne nástupníctvo kupujúceho, ako aj s ohľadom na nesplnenie si zmluvnej povinnosti kupujúceho zaplatiť doplatok kúpnej ceny, splnenie podmienok pre ukončenie zmluvného vzťahu podľa zákona a následne vykonať právne kroky smerujúce k ukončeniu Zmluvy."
Ak to tak skutočne je, tak je to veľká novinka. Doteraz ministerstvo nepriznalo, že firma Interblue Group LLC (USA) ho ešte pred svojím zánikom (po ňom už nemohla, všakže...) informovala o právnom nástupníctve. Keďže univerzálne nástupníctvo jasne vypovedá o rušení firmy, otázkou je, prečo ministerstvo okamžite nepodniklo právne kroky na vymáhanie dlhu. Prečo minister Medveď tvrdil, že sa dozvedel až z médií, že jeho partnerom už nie je americká Interblue Group LLC, ale Interblue Group Europe a že túto informáciu až dodatočne získal aj od Lütken? Vhodné je zdôrazniť, že nezáväzne, pretože po zrušení firmy nemohla už vystupovať ako jej konateľka.
Vzhľadom na fakt nepriamo konštatovaný v analýze, že zmluva stále platí, je zaujímavé opýtať sa premiéra, či stále nepokladá zmluvu za nevýhodnú, keď Slovensko zaväzuje v prípade záujmu "kupujúceho" predať tonu emisných kvót za 5,05 € za tonu, hoci odborníci z ministerstva odporúčajú predaj za cenu 10 €.
Na záver odporúčanie z analýzy pre budúce zmluvy o predaji emisných kvót:
"Zmluva o predaji musí byť vyvážená a rovnako výhodná pre obe strany zmluvy."
Úprimne povedané - neprekážalo by mi, kebyže tie zmluvy sú výhodné/výhodnejšie pre slovenských daňových poplatníkov. Ale už aj situácia, keď nebudú výhodné výlučne pre obchodných "partnerov" ministerstva, bude veľkým posunom. Otázkou je, prečo táto vec nebola jasná ministrovi už v roku 2008 a prečo sa právnik na čele vlády tvári, akoby nevýhodnosť tejto zmluvy nevidel ani teraz.
Ak máte pocit, že tento článok by nemal hneď zapadnúť prachom,
môžete naň iných upozorniť na:
