Ústava SR v článku 37 však hovorí:
(4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.
Je pravda, že zákon o štrajku, ktorý by ustanovil podmienky štrajku, parlament neprijal. To však nemá ten dôsledok, že toto právo ústava nechráni.
Pointou štrajku je to, že sa presadzuje právo záujmovej skupiny/komunity tak, že sa obmedzuje bežný chod spoločnosti. Bežne k tomu patrí blokáda ciest - a to nie len taká symbolická ako na Slovensku. Ak je to pre Packu novinkou, mohol by sa na to spýtať kolegov vo Francúzku, Taliansku, Španielsku, Nemecku, či inde v Európe. Právo na štrajk Slovensko odobrilo aj v Európskej sociálnej charte, ktorá má charakter medzinárodnej zmluvy.
Bez ohľadu na to, či sa to páči mne, či pánovi Packovi, pre štrajk je bežné, že obmedzuje chod spoločnosti PODSTATNE drastickejšie ako dopravcovia na Slovensku. Iste má každý právo myslieť si o štrajku, čo chce, povinnosťou polície - a to aj jej šéfa - je chrániť zákonnosť. Práve tú, ktorá sa odvíja od ústavy a charty ľudských práv.
Podľa Packu prevažuje verejný záujem, protesty sa veľmi rozrástli. To je úplne nepodstatné. To, že sa protesty rozrástli naznačuje práve opak - že mnohí protest pokladajú za prospešný pre krajinu. A navyše, verejný záujem ústava neuvádza ako dôvod na zakročenie proti štrajku.
Jednoducho povedané - od policajného prezidenta očakávam aspoň aké-také právne povedomie. Očakávam, že bude viesť políciu predovšetkým k k tomu, aby chránila občanov a ich práva. A hlavne to, že polícia nebude mocenským nástrojom štátu na potláčanie ľudských práv. Keďže som na vlastnej koži zažil prácu polície pri návšteve čínskeho Chua, na videu videl zásah proti "kazašskej novinárke", dlhodobo sledujem prácu vyšetrovateľov v prípade Hedvigy Malinovej, atď... mám pocit, že pán Packa je trápna figúrka schopná predvádzať pred kamerami len polohu zakomplexovaného macha. Ľutujem poctivých policajtov, ktorí musia pracovať pod vedením podľa mňa totálne nekompetentného človeka.
Ale ako sa hovorí - aký pán, taký pes. Packa dal dnes zreteľne najavo, že sociálne práva ľudí sú práve to, proti čomu chce rázne zakročiť. Zostáva len dúfať, že to bude zaujímať aj Ficových socialistických kámošov zo zahraničia. Ľudia na Slovensku mu názor na to vyjadria, dúfam, dosť nahlas.
Update (12.1.2009, 11:30 h): Pokladám za užitočné zhrnúť, o čom tu píšem. Som presvedčený, že:
1. je legálne snažiť sa presadzovať záujmy skupiny/jednotlivca aj proti záujmom verejnosti,
2. ústava chráni aj také snaženie (a ako príklad možno uviesť štrajk),
3. popieranie práva skupiny/jednotlivca snažiť sa o presadenie svojich záujmov aj proti záujmom verejnosti je popieraním jedného zo základných princípov demokracie,
4. policajnému zboru by nemal šéfovať človek, ktorý je presvedčený o opaku.
Pozornosti mnohých ušlo, že tu neriešim, či polícia má právo dávať protestujúcim vodičom pokuty, brať vodičáky a pod. Osobne si myslím, že je dokonca pre spoločnosť užitočné (teda vôbec nie proti záujmom verejnosti), keď skupina občanov dokáže upozorniť na (aj) ekonomike škodiaci chaos a to aj veľmi ráznym spôsobom - hlavne keď inštitúcie, ktoré môžu zmeniť tento stav, tvrdia, že všetko je OK, odmietajú situáciu riešiť a dokonca aj komunikovať. Vyhrážanie sa prezidenta polície tvrdým postupom voči protestujúcim vodičom sa mi skôr zdá ako priznanie nechute jeho šéfov riešiť dôvod protestu, než snaha o vymáhanie dodržiavania cestného zákona. Zvlášť, keď prichádza až po niekoľkých dňoch protestu. O tom som však nepísal.
A opäť: v demokracii presadzovanie záujmov skupiny proti záujmom verejnosti je právo, ktoré si nemožno uzurpovať (podľa slovníka - násilne si osvojiť), lebo občania ho majú a tento stav chráni aj ústava. Človek, ktorý to nechápe, by nemal chodiť v policajnej uniforme a už vôbec nie šéfovať polícii.
Ak máte pocit, že tento článok by nemal hneď zapadnúť prachom, môžete naň iných upozorniť na:
