Prišiel so svojou manželkou, tá si nasadila na nos okuliare a ukazuje mi príjmové doklady, ktoré mu starostlivo zakladá do šanónov. Obzeráme z tej strany, z hentej strany, špekulujeme tak i onak, no furt tá daň vychádza privysoká. Niet pomoci, takto to bude..
A vtedy to prišlo. Pre mňa to bolo ako objavenie úplne nového živočíšneho druhu (prosím odpustite mi to animálne prídavné meno!). Zrazu pani povie: „No ale čo by si chcel? Veď aj ten štát musí z niečoho žiť. Keď každý bude len od štátu brať a nikto nič dávať, ako potom môže fungovať?“
Moje pravicové srdce zaplesalo. Uvedomelá skoro-dôchodkyňa! Kým sa mi dojatím rosili oči, vravím jej: „Teraz ste ma veľmi potešili, vážne, aj ja som pravičiarka“.
„Ale ja som Ficaňa“, povedala nato rázne.
Neviem či som už niekedy počula odpornejšie slovo. Nielen že jeho fonetická podstata je odporná, odporný je aj jeho význam. Pre mńa odporný v tom, že sa dotyčná hrdo prihlásila k onému chlapovi. A v neposlednom rade preto, že tento „nový druh“ jeho-voličov je schopný racionálne veci posúdiť a aj napriek tomu sa nechať demagogicky poblázniť.
