Tí, ktorí vidia capoeiru naživo by asi neverili, že je náročná ako aerobic, ktorý praktizujú tisíce ľudí denne. Jej história je tak čierna ako jej stvoritelia. Bolo to bojové umenie otrokov a časť ich folklóru. Keďže mali zakázané bojovať, bojovníci sa skrývali v kruhu za sprievodu hudby a spevu. Vrcholom súčasného tréningu je „roda“. Je to kruh, tvorený z capoeristov. Hudba a spev majú pôvodnú podobu. Spieva sa v jazyku otrokov. Piesne rozprávajú históriu capoeiry alebo jej majstrov. Bez hudby by to nebola cepoeira, ona je jej srdcom.Hlavným nástrojom je berimbau. Má tvar luku doplnený o dyňu. Býva sprevádzaný pandeirom (tamburínou), atabaquem (bubnom), agogou (zvonček na ktorý sa bije kovovou tyčou) a recom-recom (škrabkou z bambusu). Tie sa dajú vyrobiť, väčšinou sa však kupujú. Naučiť sa hrať na berimbaue nieje ťažké, držať rytmus a pritom spievať si vyžaduje cvik. Capoeira nemá presne vymedzené pravidlá, no základom je pohyb. Pri prvej ukážke capoeiry mi pripadala ako šantenie opíc. A nebol to ani omyl. Pochádza z Afriky, je inšpirovaná zvieratami. Na svete existuje viac organizácií zaoberajúcich sa týmto umením. Jednou z nich je Abáda capoeira. Jej cieľom je vývoj a rozširovanie capoeiry. Snaží sa o to, aby sa stala celosvetovo uznávaným bojovým umení. Pomerne často sa poriadajú hry capoeiry. Nejde o súťaž, účastníci sa len hrajú. Na začiatku hry (joga) idú capoeirysti dolu. Zachováva sa tak rituál. Alfou a omegou celého boja je základný húpavý krok – jinga (čít. džinga). Každý útok ním začína aj končí. Tu sa nepoužíva obrana, útok vyvolá protiútok.K zraneniam pri hre (joge) dochádza len veľmi zriedka, pretože nejde o kontaktný šport. Kopy a údery sú len naznačované, ale veľmi efektné.Samotná capoeira sa dá dobre využiť ako spôsob obrany. Neustály pohyb znemožní protivníkovi zaútočiť a tiež pomáha skryť možný protiúder aj pohyb. Jedným z miest, kde si našla capoeira svojich priaznivcov je mesto Vrbové. Ide o menšie mesto blízko Piešťan. V malej telocvični na miestnej základnej škole cvičia malé deti, ale aj dospelý. Vo svete má svojich priaznivcov i u starších ľudí.Ide o druhý najdlhšie fungujúci klub na Slovensku, prvenstvo si nesie Bratislava. Vedúci sa s humorom vyjadril o prvých dvoch tréningoch. Sú SAMOZREJME zadarmo. Vyskúšame dokonca aj šampón z ktorého by mali vypadať vlasy, veď je zadarmo . Jeden z učiteľov capoeiry je vo Viedni, na Slovensko dochádza za svojimi žiakmi aby si zdokonaľovali techniky pod odborným vedením. Klub vo Vrbovom vystupuje ako nezisková organizácia. Je to najmä preto, aby sa uľahčili formality spojené s vystúpeniami. Na tie si vždy nájdu čas. Pri otázke prečo práve capoeira odpoveď znela, že práve pre jej zvláštnosť. „Je to nové, nové a ešte raz nové, dynamické a neznáme.“ Vo svojich radoch mávajú i nežnejšie pohlavie, no zriedkavo. O klube vie veľmi málo ľudí. Od septembra sa tréningy konajú aj v Piešťanoch raz týždenne. O malé priestory sa ochotne delia s breakermi. Sú to majstri sveta, no mesto Vrbové im neposkytuje takmer žiadne výhody. No predsa sú tu. Klub oficiálne pôsobí dva roky, neoficiálne sa pretĺkajú trochu dlhšie. Za rok bez učiteľa sa naučili asi toľko ako za mesiac s ním. Samotné techniky nie sú ťažké, uvedenie do praxe už trochu trvá. Treba skúsiť a ohodnotiť či naozaj stojí za to. Ich rady sú otvorené pre každého. Viac na www.capoeira.szm.sk .
