Ten večer vyzeral na plač. Bola len otázka času, kým to príde.
Keď som dokončila rozprávanie no happy ending story about me and Mr. Gentle, spustila som zúfalý plač. Vivrrr zostala s ústami otvorenými, hľadela do prázdna a po lícach jej stekali slzy.
Zrazu ma silno objala a povedala: „Bože, moja, mne je to tak strašne ľúto. Tak veľmi by som to chcela zmeniť, ale nemôžem. Do riti, aj s celým zasraným životom!“Objímali sme sa dosť dlhú chvíľu a spoločne plakali.
Vedela som, že pri nej plakať môžem a nebude na mňa pozerať ako na chuderu, ktorá nevie inak ventilovať svoj smútok, ako kvílením uprostred noci v zamknutom vyprázdnenom bare.
Vedela som, že jej nebude prekážať ani to, že sa mi maskara roztiekla po celej tvári a možno aj na jej tričko.
Vedela som, že to, že jej plačem v náručí a ona plače so mnou, nie je scéna z filmu.
Nemusela, neprikazoval jej to žiadny scenár amerického kasového trháku, za ktorý by získala pekný balík zelených dolárov. Plakala, lebo je priateľ. /keď plačeš ty, plačem aj ja/
Priateľstvo stojí za viac, ako akýkoľvek dokonalý vzťah s ešte dokonalejším chlapom. Chlapi/ ženy prichádzajú a odchádzajú. Priateľ príde a pokiaľ to ani jedna ani druhá strana nedokašle, zostane. A bude tu, keď dostaneme košom od niekoho, kto prišiel, koho sme nadradili nad všetko ostatné, dokonca aj nad priateľa. /“Nooo, viem, že sme sa už týždne nevideli ale chápeš, dnes s tebou nemôžem ísť von, lebo idem s Mr. XY do kina. Však sa ozvem.“/.
Neberme týchto špeciálnych ľudí ako samozrejmosť. Sú naši a my sme ich. Veď občas dokonca rovnako uvažujeme.
Nemajme strach im povedať, čo pre nás znamenajú.
Nemajme strach za to všetko poďakovať.
Sú to priatelia, neklesneme v ich očiach na patetické citlivky, ani tým nestratíme svoju hrdosť.
Veď v mnohých prípadoch sú to jediné, čo nám zostane.
Dávajú nám toho veľa a často krát aj vtedy, keď nič nedostávajú spať. Ak budeme len brať, jedného krásneho dňa nám už neponúknu rameno na vyplakanie, ale nám nakopú zadok, ukážu chrbát a podaktorí aj prostredník. A potom na všetko zostaneme úplne sami.
Chcem sa týmto len poďakovať nebesiam, že mám pri sebe drobnú osôbku s veľkými očiskami a úžasným zmyslom pre humor, ktorá so mnou všetko prežíva a ktorá je proste skvelá. Venovať Ti tento príspevok Vivrrr, je to najmenej, čím sa Ti môžem za všetko odvďačiť.
