Svetová pop-music ma nejako nelákala, zalovila som preto v česko-slovenských vodách.
Ako zázrakom som si spomenula na pesničku Vákuum od Chinaski a vedela som, že to je to, čo hľadám. Duchaplné texty, občas s nadsázkou, o láske, rozchodoch, sklamaniach i nedosiahnuteľných snoch. To všetko z úst charizmatického speváka Michala Malátneho vo vzrušujúcej češtine.
Ani nie za pol hodinu som mala stiahnuté viaceré pesničky od tejto sympatickej českej kapely, pričom playlist pozostával len z náhodného výberu. Čo malo zaujímavý názov, to som stiahla.
Po dobre odvedenej práci som to všetko nechala hrať a postupne sa chystala na tradičnú večernú kofolu s dvoma najbližšími priateľmi.
Takmer som si v kúpeľni maskarou vypichla oko, keď som začula: Ty ku.vo, sku.venáááááá...ty ku.vo, sku.venáááááá...
Ako zmyslov zbavená som bežala do izby pozrieť sa, kde sa stala chyba a odkiaľ sa nabrali tie nadávky. Niežeby som si občas (zasvätení vedia, že občas v tomto prípade znamená stále) neponadávala na život a jeho nekalé hry, ktoré na nás hrá, ale žijem aj so starými rodičmi a tí by nemuseli prežiť, že už nie som malá rozkošná vnučka a že takéto výrazy sú mi dôverne známe.
Keďže nebol čas na to, aby som sa zamýšľala nad textom pesničky, len som si narýchlo zapamätala jej názov a dala prednosť klasike od Chinaski- Klára, Tabáček a Vákuum. Tam sa neobjavujú žiadne nadávky, takže to spokojne môže vrieť na celý dom.
Po nejakom čase som si inkriminovanú pesničku pustila v tichosti a vnímala jej slová.
Rozchod.
Koniec niečoho pekného, chvíľa, keď človek z čistého zúfalstva sadne do prvej krčmy, ktorú má po ceste, leje do seba alkohol, akoby to bola minerálka, priateľom nadnesene rozpráva o tej definitívnej bodke, ktorá je pomyselným míľnikom v živote, o bodke, ktorú dal niekto iný a nezostáva iné, len ju prijať. V podstate sa celý ten rozhovor nesie v duchu „je to bieda, ale som úplne v pohode“ a pri štvrtom pohári vína si tento odkopnutý človek želá, aby všetci odišli a nechali ho tak. S jeho myšlienkami, s jeho depkou, s jeho zlomeným srdcom. A kartónom cigariet. /...zůstal jsem tu sám, akorát.../
Oni naozaj odídu a vtedy sa v hlave udeje veľká búrka. Na jednej strane krásne spomienky, na strane druhej bolesť zo zlomeného srdca a z pocitu, že už nikdy nebude tým, kým býval.
Už nikdy nebude rovnako pršať a tma už nebude rovnako čarovne intímna, pretože v nej človek zostane sám. Svoje miesto si nájde aj zlosť a na ex- priateľa/priateľku zrazu nachádzame vulgarizmy najtvrdšieho zrna a ak sú všetky existujúce málo výstižné, vymýšľame nové.
Ja mám najväčšiu slabosť na recitál. /...řekla jsi mi, neodcházej, ale já musím odejít.../
Pripomína mi prežitú situáciu, ktorá aj po mesiacoch liečenia stále bolí a nejako sa nedá na ňu zabudnúť.
/...tiše zašeptám, zítra snad.../
Možno sú to všetko len slová a možno 90% populácie v nich nenájde ani kúsok seba, len si pomyslí, akí sú niektorí hudobníci šialení, že do zdanlivo romanticky ladenej melódie vsunú dramatický vulgárny záver. Ale všetci z môjho okolia, ktorých som naučila na túto pesničku v nej vidia kúsok seba.
Možno sa ich príbeh nezhoduje s tým, o čom Chinaski spievajú, každý máme predsa svoj vlastný príbeh. Na konci ktorého zvyčajne je nejaká ku.va sku.vená, ktorá nás obrala o sny, zlomila srdce, pošliapala ťažko budované sebavedomie a v niektorých prípadoch ani nepodala rozumné vysvetlenie.
A napriek bolesti, ktorú sme prežívali a prežívame, nikdy na dotyčného človeka, ktorý to všetko má na svedomí nepovieme, že je ku.va. Keď si to pri počúvaní pesničky pohmkávame, len to dobre znie. Robí to z nás frajerov, akí sme skvelí, že sme sa cez to všetko preniesli. Klameme sa, že to tak naozaj je. Ale nikto z nás to nemyslí naozaj. Pretože spomienky a pozostatky citu nám to nedovolia.
A tak sa klub zblúdených duší a ohrdnutých sebavedomí stretne v malej kaviarni, do jukeboxu navolia Chinaski- Vinárna u Valdštejna, hromadne sa zapália tri malé svetielka na cigarete a pri záverečnej pasáži všetci traja spievajú (vždy sa nájde niekto, kto spieva druhý hlas, takže ide o kultúru na najvyššej úrovni).
Nie preto, že to niečo zmení, ale preto, že vedia, že v tom nie sú sami.
Pooh a Vivrrr, díky, že v tom nie som samaJ
