Teším sa na všetkých členov rodiny, na ich radosť v očiach a vrúcne objatie.
Na svietiaci stromček i jeho voňavé/neskôr padajúce/ ihličie.
Na odloženie všetkých skrípt a kníh niekde mimo dohľad. Aspoň do 26teho.
Na vôňu medu, mandarínok a kapustnice. Čerstvo dopečeného biskupského chlebíka.
Na všetky tie kiksy, ktoré sprevádzajú štedrú večeru.
Na nervozitu, čo sa bude dať krájať vo vzduchu.
Na čisté zúfalstvo, keď budem na poslednú chvíľu baliť darčeky.
Na vážnosť situácie, keď zistím, že tretinu z nich nemôžem nájsť. Lebo som ich tak dobre skryla.
Na polnočnú omšu i cestu z nej, ktorú budem naťahovať, v snahe oddialiť skončenie tej čarovnej noci.
Na tiché ležanie pod zasvieteným stromčekom. Výnimočne bez slov.
Na zdobenie medovníčkov, keď z rybky pod vplyvom vaječného koňaku a sviatočnej atmosféry nechtiac vytvorím logo Fishbone.
Na celý deň strávený pozeraním rozprávok. V pyžame, podotýkam.
Najviac sa však teším na zázrak.
Na dieťa, ktoré príde.
Šťastné a veselé, priatelia :)
