Po niekoľkých hodinách sa natoľko udomácnia, že si potykajú takmer s celým personálom a neváhajú chodiť po hoteli s mastnými vlasmi, v papučkách a na raňajky presne s takým účesom, s akým sa zobudili.
Postele v izbách nasiaknu vôňou každej osoby, niektoré voňajú po šampóne, parfume, milovaní, iné po zvratkoch(v tomto prípade ide skôr o zápach) a iné nevoňajú vôbec. Zo smetí vynášaných chyžnými sa človek každé ráno môže dozvedieť, ktorá izba mala v noci žúrku, kde pravdepodobne zavládol záchvat pažravosti a ktorá z dám sa depilovala.
Pár dní ich pobytu si nažívame ako veľká domácnosť. Človek zistí, čo ktorý hosť preferuje na raňajky, neplánovane sa dozviete, že niekomu káva robí na ráno zle, lebo zrazu celý zelený so zúfalstvom v očiach beží na toaletu. A jeho šikovné 5ročné dieťa to komentuje so slovami: „Tatino šiel kakať.“
Poslednú noc pobytu sa väčšinou všetci odviažu. Pije sa, tancuje sa a zrazu je úplne jedno, kto koho na čo pozýva. Sedím s hosťami v bare do záverečnej, ktorú si určujú oni a s kolegom unavene hádžeme očkom po hodinách. Káva, horalka a cigareta. Treba sa utešiť, povzbudiť a nabrať energiu.
O pol 5tej ráno sa akcia ukľudní, vedú sa zaujímavé debaty (často zašifrované v opilštine), ktoré v podstate aj tak k ničomu nevedú a napokon sa všetci poberú spať. Lúčime sa so slovami, že o tri hodiny sa vidíme na raňajkách.
Ráno, na spomínaných raňajkách podľa kruhov pod očami presne vidieť, kto vydržal až do konca a spolu s nami zatváral bar.
Potom mi odovzdajú kľúče na recepcii, poďakujú za pobyt, ešte rýchle vymenenie mailových adries na poslanie fotiek z poslednej noci a napokon odídu.
Odídu a zanechajú za sebou periny voňajúce nimi samými. Voňajúce snami, ktoré sa im tu snívali.
Odpadky v košoch okrývajúce ich najintímnejšie myšlienky i slabosti, čo patria do zberu a nikto o nich nemá viac vedieť.
Odtlačky pohárov na barovom pulte od nápoja, ktorým zapíjali radosť, žiaľ alebo úspešný záver rekreácie.
Prezliekam periny, vysýpam odpadky, utieram odtlačky pohárov a tým pádom ich vymazávam zo zoznamu aktuálnych hostí. Viac nie sú. Akoby ani nikdy neboli.
Jedine zápis údajov v Knihe návštev hovorí o ich prítomnosti na hoteli.
Chyžné upracú a hotel vonia čistiacimi prostriedkami. Ale len veľmi jemne, aby sa nebil s vôňami, ktoré prinesú noví hostia.
Vždy je to rovnaké.
Príchody, moje povinnosti, večere, informácie, kľúče, izby. Kolobeh, ktorý sa stále opakuje.
Len ľudia sa menia. Ich vône, sny, očakávania, tak veľa hovoriace odpadky, odchody.
Odchod niektorých si ani nevšimnem a po iných zostane ťaživé prázdno.
