Hmm...omyl. BOL taký vôl.
Nepribrzdil, skôr mám vážne podozrenie, že ešte pridal. Prefrčal cez tú poondiatu mláku v neviem koľko kilometrovej rýchlosti za hodinu a...ani nemusím pokračovať.
V momente som bola celá mokrá ako myš, či už s dáždnikom v ochrannej pozícii alebo bez neho. Nestihla som odskočiť a vyhnúť sa sprche z mláky. A tak som tam zostala stáť, očami sledovala toho nafúkaného blaváka na Octavii Combi, ako si veselo pokračuje v ceste, ústa doširoka otvorené a spŕška nadávok z nich.
Ako som tam tak stála, kompletne premočená a nazúrená, zrazu som sa začala smiať.
Keď som bola malá, veľmi rada som sa vozila v aute.
Môj otec je skvelý šofér, vždy jazdil veľmi rýchlo, no zároveň bezpečne. A veľakrát robil v aute všakovaké srandičky, akože nahlas pustil rádio a spolu sme zámerne čo najfalošnejšie spievali, alebo jemne šklbal volantom a tak sme robili miniatúrny slalom na ceste (až kým som sa z toľkej srandy nepovracala).
Robil ešte niečo, čo som milovala.
Keď pršalo a na okrajoch vozovky boli veľké mláky, vždy som ho nabádala aby cez ne veľmi rýchlo prešiel. Proste sa mi ako dieťaťu páčil ten efekt vyšplechnutej vody. (počiatky môjho umeleckého cítenia)
A vždy som sa na tom hrozne smiala. Ak náhodou otec moje želania nesplnil, ofučala som sa ako Marfuška, keď zistila, že jej Mrázik nedá žiadne veno a keď som začala roniť krokodílie slzy, tatino celý zúfalý hľadal vhodné mláky v celom meste, aby mi vyhovel.
Dnes už viem, prečo to niekedy neurobil. Jednoducho tam stáli ľudia a vedel, že ak ulahodí oku svojej malej ratolesti a efekt bude porovnateľný s Niagarskými vodopádmi, tých neborákov kompletne ošpliecha a budú mať pokazený celý deň. A možno aj prechladnú.
A tak som sa kompletne povzniesla nad moju situáciu.
Možno ten blavák mal v aute podobne „umelecky“ založené dieťa, ako som bola kedysi ja a hovorilo mu: „Tatoooooo, veď aha, aká mláka, urob šplech-šplech...“. Tatino nechcel veľmi riskovať, že potečú slzy a nechcel stráviť zvyšok večera hľadaním bezpečnejších miest na robenie šplech-šplech a tak urobil šplech-šplech na mňa.
A ja týmto čestne prehlasujem, že sa vôbec nehnevám. Náhodou to bolo milé.
Milá spomienka na detstvo.
Niežeby som teraz každý večer išla postávať k mlákam, alebo čo.
Venované tatinkovi.
